Hrasovik - Michalovce a späť
Hrasovik - Michalovce a späť
Dnes sme si dali s Jurajom taky moskytovy rekord.Smer Michalovce.Priznam sa ked sme preskocili Dargov,pocitil som taky zlom ze som presiel do ineho sveta.Mozno smiesne ,ale urcite si to budem pametat.Cely let bol v znameni setrenia paliva.Vypocitane a odskusane to malo vyjst s velmi malou rezervou.Podarilo sa ,kazdemu zostalo necely 1/2 liter-15-20min. letu.Vydarili sa aj pristavacky presne k autam,akurat bolo treba trochu pobehnut a mal som dost stuhnute kolena.Celkovo sme preleteli 80km za 1hod.50min.Juraj doplni foto a dalsie info.Bolo SUPER.
Ako uz Jano naznacil vo svojom prispevku, tu bude hlavna reportaz. Vsetko ma na svedomi Gaspi, ktory vyhlasil, ze v pondelok to bude zle. Trochu som si ho skontroloval a ejhla, skutocne to vyzeralo horsie ako na nedelu. Takze mentalne som sa v pondelok nastavil na Mosquito. Kedze Jano chcel letiet do Michaloviec a nepodarilo sa nam zohnat zvozoveho sofera, musel som si rychlo v priebehu dopoludnia pripravit vacsiu nadrz, aby sme mohli letiet tam aj spat.
V Hrasoviku sme boli uz o stvrtej, obidvaja nervozni ako pred skuskou z matematiky. Ved to aj bolo cele o poctoch. Trochu ma zaskocil silnejsi, nez predpovedany vietor. Ked sme tesne po piatej startovali, slo to sice lahko do vzduchu, ale velmi tazko v smere nasho letu. GPS sice ukazalo vzdialenost do MI 41,8 km, co by s 5 l paliva nemal byt problem aj naspat, ale skutocnost vo vzduchu predcila moje najhorsie ocakavania. Az takmer po Dargov bola nasa rychlost voci zemi len okolo 35 km/h (pri asi 45 km/h vzdusnej) vdaka cerstvemu jv. prudeniu v nizsich hladinach, takze ked sme prekrocili Rubikon (preleteli sme za Dargovsky priesmyk) v duchu som sa zmieril s planom, na ktorom sme sa s Janom povodne dohodli - tam poletime len 50 minut, aby sme si nechali rezervu na spiatocnu cestu. A to uz sme od zaciatku vyuzivali termiku, ako sa len dalo, pri Niznej Kamenici nasiel Jano dvojmeter, v ktorom sme dobrali asi 200 m vysky. Trochu pomohol aj nafukovany juzny svah a okolo prismyku prelietavame uz so znizenymi otackami. Na urovni dediny Dargov citim zmenu prudenia. V tej vyske okolo 1100 m/m uz odrazu nemame protivietor, ale je tam meteorologmi slubeny jz., co znamena 5 km/h k vzdusnej rychlosti. Mozog zacina pocitat, pozorujem dym z ohnov uz takmer jesennych poli a na svoju radost konstatujem, ze v nizsich hladinach fuka stale jv. Pada rozhodnutie vydrzat v terajsej hladine az po Michalovce, tam sklesat o niekolkosto metrov a na spiatocnej ceste vyuzit zadobocne prudenie na urychlenie cesty. Mali sme dobry vzduch a tak pritahujem na asi 50-55 km/h a na svoje prekvapenie zistujem, ze Jano mi nestaci. Otacam Michalovce niekde nad pivovarom (asi 55. minuta letu) a s Janom sa stretavam asi po dvoch km. Uz sme o 400 m nizsie a nemame ziadny protivietor. Vediem nas trochu juzne od kurzu, aby som pred Dargovom vyuzil zadny vietor pri presune na sever na nafukovane svahy Slanskych hor, ktore nam mali pomoct v opatovnom nastupani do vysky potrebnej na bezpecne prekonanie rozlahlych lesov. Vsetko funguje podla planu, az na zasoby paliva. Nova nadrz je hlbsia a uz na nu pocas letu vidim. Takze sa mi podarilo zazriet aj hladinu paliva, co v tom case podla vypoctov este nemalo nastat. V duchu zase pocitam, ale k vysledku som sa nedopracoval. Len som podstatne nervoznejsi, nad priesmykom uz nenaberam dostatok vysky a na niekolko minut sa vystavujem nebezpecenstvu, ze v pripade technickej poruchy pristavam v lese. Nastastie to vyslo, priesmyk mam za sebou a uz len na GPS kontrolujem, kolko mi chyba km do ciela. Hladina paliva neustale klesa, moja vyska tiez, ale nad Durdosikom uz tusim, ze to dopadne dobre. Uz nerobim ziadne oblety, ponahlam sa priamo na letisko a pristavam vedla svojho auta. O chvilu je pri mne Jano (zase nestacil mojmu uteku pred prazdnou nadrzou), pekne pristane a spolocne si gratulujeme k priekopnickemu letu. Dalej pozri fotoreportaz:
V Hrasoviku sme boli uz o stvrtej, obidvaja nervozni ako pred skuskou z matematiky. Ved to aj bolo cele o poctoch. Trochu ma zaskocil silnejsi, nez predpovedany vietor. Ked sme tesne po piatej startovali, slo to sice lahko do vzduchu, ale velmi tazko v smere nasho letu. GPS sice ukazalo vzdialenost do MI 41,8 km, co by s 5 l paliva nemal byt problem aj naspat, ale skutocnost vo vzduchu predcila moje najhorsie ocakavania. Az takmer po Dargov bola nasa rychlost voci zemi len okolo 35 km/h (pri asi 45 km/h vzdusnej) vdaka cerstvemu jv. prudeniu v nizsich hladinach, takze ked sme prekrocili Rubikon (preleteli sme za Dargovsky priesmyk) v duchu som sa zmieril s planom, na ktorom sme sa s Janom povodne dohodli - tam poletime len 50 minut, aby sme si nechali rezervu na spiatocnu cestu. A to uz sme od zaciatku vyuzivali termiku, ako sa len dalo, pri Niznej Kamenici nasiel Jano dvojmeter, v ktorom sme dobrali asi 200 m vysky. Trochu pomohol aj nafukovany juzny svah a okolo prismyku prelietavame uz so znizenymi otackami. Na urovni dediny Dargov citim zmenu prudenia. V tej vyske okolo 1100 m/m uz odrazu nemame protivietor, ale je tam meteorologmi slubeny jz., co znamena 5 km/h k vzdusnej rychlosti. Mozog zacina pocitat, pozorujem dym z ohnov uz takmer jesennych poli a na svoju radost konstatujem, ze v nizsich hladinach fuka stale jv. Pada rozhodnutie vydrzat v terajsej hladine az po Michalovce, tam sklesat o niekolkosto metrov a na spiatocnej ceste vyuzit zadobocne prudenie na urychlenie cesty. Mali sme dobry vzduch a tak pritahujem na asi 50-55 km/h a na svoje prekvapenie zistujem, ze Jano mi nestaci. Otacam Michalovce niekde nad pivovarom (asi 55. minuta letu) a s Janom sa stretavam asi po dvoch km. Uz sme o 400 m nizsie a nemame ziadny protivietor. Vediem nas trochu juzne od kurzu, aby som pred Dargovom vyuzil zadny vietor pri presune na sever na nafukovane svahy Slanskych hor, ktore nam mali pomoct v opatovnom nastupani do vysky potrebnej na bezpecne prekonanie rozlahlych lesov. Vsetko funguje podla planu, az na zasoby paliva. Nova nadrz je hlbsia a uz na nu pocas letu vidim. Takze sa mi podarilo zazriet aj hladinu paliva, co v tom case podla vypoctov este nemalo nastat. V duchu zase pocitam, ale k vysledku som sa nedopracoval. Len som podstatne nervoznejsi, nad priesmykom uz nenaberam dostatok vysky a na niekolko minut sa vystavujem nebezpecenstvu, ze v pripade technickej poruchy pristavam v lese. Nastastie to vyslo, priesmyk mam za sebou a uz len na GPS kontrolujem, kolko mi chyba km do ciela. Hladina paliva neustale klesa, moja vyska tiez, ale nad Durdosikom uz tusim, ze to dopadne dobre. Uz nerobim ziadne oblety, ponahlam sa priamo na letisko a pristavam vedla svojho auta. O chvilu je pri mne Jano (zase nestacil mojmu uteku pred prazdnou nadrzou), pekne pristane a spolocne si gratulujeme k priekopnickemu letu. Dalej pozri fotoreportaz:
Naposledy upravil/-a juraj v Ut Sep 02, 2008 10:20 pm, upravené celkom 1 krát.
