Aerodynamika rogala

[Michal]

presuvam sa z knihy navstev , aby to tam niekoho neotravovalo

takze ak ten podstatny odpor nieje v lankach ( bocne lanka +-5N) kde asi je ? gaspi naznacil indukovany odpor kridla. Tak som to zase zadal:

plocha S=14m2;
rozpatie L=11m;
stihlost ga = L^2/S = 8,64;
hmotnost G=130kg;
sucinitel vztlaku len ? 0,14; - aby vysla aspon minimalna rychlost
to odpoveda rychlosti :
V = odmocnina((2 * G) / (ro * S)) * (1/odmocnina(Cy)) = 10,5 m/s;
z toho indukovany odpor kridla cxi ,pri idealnom rozlozeni vztlaku (elipickom) ==> sig = 0;
cxi = V^2 / (Pi * ga) * (1 + sig) = 0,00072219; len ??

pre predstavu ak by na rogale nebol ziaden iny odpor iba indukovany tak by rogalo malo klzavost = cy / cx = 0,14 / 0,00072219 = 193 !!
-- a to sme niekde okolo minimalky ked je cy a aj indukovany odpor najvacsi

------- kua , kua , kua , zdlhavo a namahavo kontrolujte a hladajte kde ten odpor asik moze byt -----------
.... zeby v nohaviciach ?....

[eduardo]

No konecne ze si to presunul. Mna to uz otravovalo. Take nepodstatne veci pre nase lietanie.

[pegas]

Uz tie tvoje vstupy sa mi nezdaju. E-mailom som ti poslal moje hodnoty, ktore som pouzil aj pri modelovani doklzu s prizemnym efektom.

Co sa tyka vypoctu, tak zasadna chyba je v tom, ze pri minimalke musis pocitat cy_max (po anglicky CLmax), a ostatne odpory mozes zanedbat. Pri vacsej rychlosti uz musis pocitat aj parabolu indukovaneho vztlaku, aj ostatne odpory. Vzorec mas v tom istom subore.

[Michal]

zatial mi mail neprisiel, ale aj tak som opravil graf - odpor laniek, kde boli zle zobrazene vysledky.
Opraveny graf:




Cx valca sa moze podstatne menit s drsnostou povrchu v rozsahu zhruba 80%.

[miro]

http://www.youtube.com/watch?v=ftq8jTQ8ANE" onclick="window.open(this.href);return false;

[pegas]

Pekne vysvetlené. Ale ten experiment platí iba pre nulový uhol nábehu profilu, alebo pre nekonečne dlhé krídlo.

Pri nekonečne dlhom krídle by si mal podobne malý odpor aj pri vyšších uhloch nábehu - odpor zhruba menej ako jednu stotinu vztlaku. Ale keď krídlo skrátiš, tak ti to prefukuje okolo koncov a vztlak sa skloní dozadu a začína ťa brzdiť. A to je ten indukovaný odpor. A ten je u nás rádovo jedna desatina vztlaku (pri pádovke).

[Chefo]

Ucim sa na skusky a udrelo mi do oci v knizke nasledujuce a nevedel som, kde to pripnut na forum, tak to davam sem:

Kód: Vybrať všetko

Klouzavost je významný kvalitativní ukezatel kluzáku a je závislý
pouze na aerodynamických hodnotách kluzáku tedy na poměru vztlaku k
celkovému odporu a nikoliv na zatížení kluzáku.

Znamena to teda, ze pri n-nasobnom zvyseni hmotnosti pilota (o rovnakom odpore plochy tela) kridlo nezmeni klzavost a teda vzdy doleti taku istu dialku? Je mi to nejak divne len preto sa pytam

[Laco]

Mythbusters dokonca robili pokus s betónovým lietadlom a... naozaj to je pravda. (Len rýchlosť sa "kapánek" zmení... )

[jaro]

Na tu betonovu plachtu sa tešim
U nas je problem s flexibilným tvarom plachty. Kto a ako určí ž je to teraz rovnaké?
Stačí že sa na kopci nalôchaš vody a potom vidíš tú preletovú rýchlosť
To zato Noro aj Laco chodia 3x za kríčky aby boli lepší v termike.

[Laco]

Áno, aj. Žeby? Ale ako pekne poprosíš otca na záhorí?
(pros tata?)

[pegas]

Ak je geometria krídla tuhá (pri rogale platí len približne), a zanedbáme vplyv Reynoldsovho a Machovho čísla (pri rogale sa to dá úplne), tak kĺzavosť závisí iba na uhle nábehu.

Ak pri zväčšení zaťaženia dodržíš rovnaký uhol nábehu (približne poloha hrazdy voči telu), tak poletíš síce rýchlejšie, ale pod rovnakým uhlom.

[Chefo]

Diky za vysvetlenie chlapci. Takze ak to dobre chapem, zvysenim hmotnosti zvysim gravitacnu tiaz a tym sa kridlo rychlejsie rozbehne (v smere naklonenej roviny). Zvysenim rychlosti, ale narastie vztlak, teda vztlakova a tiazova sila sa vyrovnaju a uhol klzania je teda taky isty.

[pegas]

Tak. Zvýšením rýchlosti narastie vztlak aj odpor - ich pomer, teda kĺzavosť, zostane rovnaký.