V MR sme veľa besedovali okolo vlekania. V podstate všetko to, čo sme videli, skúsili a debatovali je napísané v našej smernici ZL-3 http://www.laa.sk/wp-content/uploads/2013/03/zl-3.pdf
Mali sme k čítaniu preklad maďarskej smernice od Bohuša a asi z tohoto chalani onoho času vychádzali.
Zvlášť čo sme vnímali v MR, asi aj kvôli organizácii súťaže, bolo zabezpečenie pomocníkmi pre štratovanie. Druhá vec bola dôsledná kontrola zapnutia do postroja, do krídla a na lano, poloha koliesok na vozíku, signalizácia a štart.
Ja som si tiež všímal pomôcky pre zabezpečenie aby sa mi čo to nezaseklo vo vozíku. Vodeli sme aj štarty z nôh ale to si trúfnem až nebude iná možnosť.
Vozík funguje super keď je plocha pokosená a hladká. Zažil som svojho času Partizánske tam som myslel že ma motorák vytiahne z hrazdy. Nikto ma neupozornil, nikto nepotlačil vozík.
V MR to bolo na malej trávičke parádne.
Ku vysvetlenie systému riadenia pri vleku a podobne ku popisu v texte predpisu by som mal možno vlastné pripomienky ale je to asi subjektívny názor. Keď bude príležitosť poviem to svojimi slovami.
Aj napriek dobrej organizácii sme boli svedkom križovania dráh pri štarte. Kus nepochopiteľné u nás, vlekári nemali rádia a letisko nie vždy malo riadiaceho. Ale šéfa letiska mali rázneho a motorizovaného. Zjazdil vždy včas potrebný počet personálu.
Teda sme na všetko pripravení, poďme na to.