Maďarský piloti prispeli 450 Eur a slovenský 125Eur. Juraja ešte skasírujem za naftu
Už pred príjazdom na hraničný prechod som tušil, že niečo je iné, lebo policajti rozdeľovali osobáky a kamióny. Ale nevedel som čo. Povedali mi, že to mám skúsiť cez osobnú prepravu, ale tam ma samozrejme znova otočili, resp. poslali na nákladnú. Až keď mi colník vravel, že sa mám zaradiť za posledný kamión, tak som zistil že čo. Cez prechod smerovalo niekoľko kamiónov s nákladom, medzi ktoré som sa nemohol zaradiť. Tak som sa postavil za posledný kamión v kolóne. Tých cca 50 civilných ostalo za mnou, na šťastie pred tie ma pustili. A tak som mal po celý čas nad hlavou lafetu.
A moja hodina času do plusu sa tým pádom rozplinula. A to bol problém, lebo z Košíc som viezol jednu pani ktorá mala o 14:30 vlak do Kijeva. Ale vyriešili sme to. Preložil som ju ( v colnom priestore...za čo nás kočka v uniforme poriadne vykričala ako učiteľka keď karhá žiakov ) do auta jedného KS, ktorý ju previezol.Nakoniec som to aj tak stihol v dobrom čase. O 13:30 ich času som už bol v UA.
Vybavili sme s Júliou náklad, potom sme dali obed a kávu u pani Beaty ( spomínate na tie dve ženy ktoré som raz previezol? ). S jej mamou, starou pani som pokecal po maďarsky. Zase bola rada že má s kým. Júlia prebalila Solomiyu a ešte sme potrebovali odoslať nejaké balíky pre jej rodinu. Keďže ku večeru (ale nie zriedka aj cez deň) zvykne horda barbarov ostreľovať pokojné ukrajinské mestá v hlbokom tyle ukrajinského územia ďaleko za frontovou líniou. Letecká výstraha je vtedy vyhlásená na celom území. Zatvárajú všetky štátne inštitúcie, pošty a niektoré obchody. V škole idú deti do krytov (aj v Užhorode), kde bolo cez zimu 14°C. Na šťastie sme to stihli.
Mimo nových skúsenosti, som si z tejto cesty priviezol od Beaty dve sadenice Hurmikaky, semenáče zo stromu ktorý už má niekoľko rokov. Síce ma to stálo veľa adrenalínu ( a jedny trenírky) ale na záhrade budem mať exotiku
Ešte na slovenskej strane ma prekvapil "orgán" za volantom džípu, ktorý povýšenecky zisťoval čo veziem a prečo stojím tam kde stojím. Vyzeral tak "obyčajne" že v civilnom oblečení by som tipoval, že robí úplne niečo iné, ale ... s neprehliadnuteľným pocitom nadradenosti a trochou irónie v hlase si vychutnával svoju FUNKCIU.
V kontraste s tým, bol colník pri ceste späť. Dvojmetrový chlap s krátkym strihom a rukou jak moje stehno. Keď som zbadal, že práve on ide k nášmu autu, tak som rezignovane čakal na osud. Jeho distingvovaná komunikácia a kľud angličana ma prekvapili. A ešte nás aj preradil do druhého pruhu, keďže v ňom "sa hýbali" autá rýchlejšie. V colnom priestore !!!
A ešte jeden kontrast.
Cestou späť som videl čakať na vjazd do UA kolónu nových, tmavo zelených nákladných vozidiel MAN s maďarskými ŠPZ. Síce na korbe nemali namontované nič (bolo to holé nákladné auto), ale to nič možno išlo v inej kolóne naložené na kamióne. Takže aj keď to sami verejne negujú, aj maďari pomáhajú vojensky. Síce spôsobom *DD systém"* ale predsa. *dorob doma*
Júliu znova poprosili kamarátky z BlagoDimu https://www.facebook.com/dimirpin/ o pomoc pre vysídlencov a tých, čo stratili bývanie ( v Irpine orkovia zničili 80% infraštruktúri).
https://www.youtube.com/watch?v=UF1AOnWAjLY
Majú nedostatok prostriedkov osobnej hygieny, pracie prášky, domáca chémia, dezinfekcia. Šaty už nie, toho je dosť.
Som v kontakte s Ferim G. z maďarska. Včera ma šokoval, keď mi napísal, že sa mu medzi priateľmi podarilo vyzbierať 25 (nuly nenapíšem. Typnite si
) Eur na pomoc pre UA. Takže teraz s ním idem riešiť čo, ako a kam.
A kto by mal tiež chuť ešte prispieť, kľudne môže. Každá čiastka nás posúva spoločne k výťazstvu ... aj nad krčmovým myslením slovákov.
Ďakujem.