vtáci

[pegas]

... Balazovi udiala zaujimava vec ...
Jeden zasraty orol mi rozobral kridlo. 5x na mna zautocil a na oboch kridlach mi zanechal spust dobrych 5dm2. Zajtra si mozem pekne privstat a lepit...
....avsak prisiel velky vtak a ten mi toho nadelil. Bud odidem z jeho reviru a pristanem a potom ma uz mozno nebude prenasledovat, alebo sa zodvihnem a popri tom jednu-dve utrzim. Nastastie som nevidel sposobenu skodu na plachte (vtedy by som urcite ihned odisiel). Utocil do 1500 m, potom som ho uz az tak nezaujimal a tak kruzil a naberal vysku so mnou.
Jeden taky "dobytok" ma cca 25kg, cez 3m rozpatie kridel, nohy ma asi 1,5x dlhsie ako su moje ruky a su dobre vyzbrojene pazurami. A tie jeho zasrate pazury su zlte.

Tak som si zo zvedavosti pozrel nejaké údaje o vtákoch:
- najťažšie lietajúce vtáky vôbec sú dropy (Ardeotis Kori, Otis tarda) - max. 18-19 kg.
- najťažšie dravce sú kondory v Andách (Vultur gryphus) - 9-12 kg (rozpätie cez 3 m)
- vtáky s najväčším rozpätím sú albatrosy (Diomedea exulans) - max. 3.4 m
- najrýchlejšie vtáky sú sokoly (Falco peregrinus) - dosiahne v strmhlavom lete 200-270 km/h.
- najvyššie letiace vtáky:
sup (gyps rueppellii) - zrážka s lietadlom vo výške 11 300 m (Pobrežie slonoviny, 1973)
labuť spevavá (Cygnus ?) - zrážka tiahnuceho kŕdľa s lietadlom vo výške 8 300 m (Western Isles, UK, 1967)
- ostrosť zraku: jeden z druhov sokola (Falco peregrinus) dokáže zbadať holuba na vzdialenosť 8 km.

Vtáky v Austrálii - http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Australian_birds
sú tam tri druhy orlov, a zrejme sa jedná o toho najväčšieho - orla klinochvostého Wedge-tailed Eagle (Aquila audax):
- rozpätie 1.3-3 m
- hmotnosť až 5.5 kg
- bežne sa zdržujú vo výškach okolo 1800 m (nie kvôli lovu, pravdepodobne kvôli horúčavam počas poludnia)
- ich zrak má širší rozsah vlnových dĺžok svetla (infračervené aj ultrafialové), vďaka čomu zrejme vidia stupáky
Svoje teritórium si strážia, samce sú omnoho menšie.

[eduardo]

Ano Gaspi mas pravdu. Balaz aj pise na zaciatku svojho prispevku ze "vtak s klinovitym chvostom", co som prave neprelozil.

[eduardo]

No GAspi, pise sa tam medzi inym aj toto: There are reports of wingspans reaching 3 meters in some specimens. Takze az taky maly vtacik to nebol.

[netopier3]

Netopier3-mal som podobný prípad,ale so slovenským vtákom.
Bolo to asi pred 10 rokmi na Čihoci.Niektorí už popristáváli,asi dvaja sme zostali vo vzduchu.Termika fungovala niečo 500m nad svah.Do ľavého,,kotla" od štartu som si chodil po stupák.Zrazu riadna rana.V prvom momente som si myslel,že sme sa,,štrajchli" s kolegom.Vyplašil som,ale lietal som ďalej,hoci som bol stále neistý.Opäť som sa vrátil na to isté miesto a začal točiť.Až keď dravec vyštartoval zo svojho hniezda,vtedy som pochopil,čo sa stalo.Keď som bol asi 200m nad jeho hniezdom,vtedy upustil od krúženia so mnou.Ešte raz som bol pozrieť,zareagoval rovnako,išiel po mne.
Kolegovia z pristávačky všetko videli,nepovedali cez rádio,mysleli,že všetko je v poriadku.Po pristátí plachta bola v poriadku.
Takýto prípad som mal iba jeden,väčšinou vždy krúžili so mnou na protiľahlej kružnici.
V súčastnosti,keď viacej hodín je motorových,urobíme dve otočky spolu,a potom ma opúšťa.Vždy sa s ním lúčim:Dovidenia,pán PROFESOR!

[pegas]

Ja som ho zažil v Austrálii tiež - v poslednom stupáku pred cieľom. Bol už podvečer a 9 km pred cieľom proti vetru mi doklz z 1200m vychádzal len tak-tak. Skúšal som zo stupáku vydojiť posledné metre, keď na mňa začal škriekať jeden orol a robiť nálety. Skúšal som štekať ako pes, ale to nepomáhalo. Stačilo však trochu zrýchliť a orol sa na mňa nechytal. Vedia frajeriť iba keď môžu letieť pomaly, s otvorenými prstovými perami. Vtedy majú dobrú kĺzavosť aj opadanie. Pri rýchlosti však musia spojiť prstové perá a ich kĺzavosť ide dole.

[pegas]

...
- ich zrak má širší rozsah vlnových dĺžok svetla (infračervené aj ultrafialové), vďaka čomu zrejme vidia stupáky
...

Dnes som náhodou narazil na článok, ktorý to potvrdzuje:
http://www.sciencedaily.com/releases/20 ... 101159.htm
Je to o tom, že vtáky (potomkovia dinosaurov) majú omnoho lepší denný zrak ako cicavce, ktoré sa milióny rokov, v období dinosaurov, skrývali v tme (pod zemou a vychádzali iba v noci).
Vedci zo St. Louis (USA) pri skúmaní oka sliepky zistili, že sietnica tohto vtáka má dokonalejšie usporiadanie čapíkov a má ich dokonca 5 druhov - na rozdiel od ľudí, ktorí majú iba 3 druhy čapíkov (citlivých na červenú, zelenú a modrú farbu). Jeden z dvoch čapíkov navyše, ktoré majú vtáci, je zodpovedý za lepšiu citlivosť v pásme fialového až ultrafialového svetla.

[eduardo]

Aj ja chcem taku optiku.

[Ivan Plucko - NAY]

A ja som myslel ze staci mat iba vtaci mozocek

[Ivan]

Ako jastrab vidi svet (ENG)

http://wimp.com/hawkssee" onclick="window.open(this.href);return false;

[sidewinder]

CO dodat, je to fokos v risi vtakov super to je

[eduardo]

Tie zaberi medzi stromami boli super.

[kelek]

Super video.
Tak toto môže dokázať len príroda , ešte sa máme čo učiť od dravcov

Na takéhoto drobca sú prikrátky aj machri z Red Bull Air Race.