ZÁVESNÉ LIETANIE

Ahojte. Tak podľa mňa nevíjde o dnešnom dni veľa novinových článkov, no môže sa stať, že nejaký malý stĺpček sa objavý...
disciplína sa zdala fajn, dosť skoro sme sa zdvihli. Základňa v 2500, ani som sa nezaoberal tým, aby som si zapísal vzdušné obmedzenia, načo aj, ani tak nepôjdeme do 3000. Niektorým z nás, sa ale podarilo vedľa oblačnosti celkom slušne nastúpať. Neviem v koľkých som bol, ale dosť vysoko, takže pravdepodobne budem mať za dnešný deň 0.
Zo začiatku to bolo celkom dobré, tlačil som na pílu, všetko šlo dobre až po štart v Greifenburgu. Tam som sa dostal nízko a nevedel som dotočiť výšku späť, no nebolo to až také zlé, malé zdržanie sa dalo dobehnúť. Potom nasledoval OB pri Lienzi, ktorý bol až v prdeli vysoko a nevychádzalo to na doklz. Aj tak som to skúšal na silu, možno popri skale dokĺžem, no nešlo to. Takže bol z toho druhý pokus a tým som hneď aj prišiel o 15bodovú výhodu v tomto dni. Nevadí, šli sme jak blázni a Neuschwandler, Polach, Jonny a ďalší, nie sú zase až taká zlá skupina.
Nakoniec som dotočil nad Weissensee, presne tam, kde každý zvykol tumblovať. A aj bolo TURBO, krídlo miestami tak brutálne padalo, že jaj. Ešte k tomu dnes som mal o brutálnych 5stupňov spustené podperky a toto bolo presne to tumblovacie počasie. No toto bol iba slabý odvar toho, čo nasledovalo pri poslednom doklze. Ťaháme jak blázni, chcem dostať Glauca s Polachom. 1:8,5. To je dobré, ale cieľ nevidieť, lebo záver letíme v doline ktorá sa stáča. A na jej konci, ako víjdeme zo zákruty pozerám, že cieľ je akosi kurva vysoko. Jasné, pomýlili sa o 60 metrov, alebo to si len môj prístroj myslel, že som vyššie (to by bolo lepšie, nemal by som 0 za dnešok). Pre každý prípad to odhadujem na 1:11, sme nízko, rotor hádže a celé je to také úzke, že poslednými opciami ostávajú diaľničný most, borovicový kopec resp. zjazdovka s drôtmi. Dolietame, celý čas to hádže, cieľová lúka je ako vtip a nás je päť. Pokým sa všetci zrovnajú ja sa už nezmestím, prelietavam 20cm ponad plot a dopadám na pľac. Vlasta nemá toľko šťastia, láme krídlo na sračky a v bezvedomí leží pod ním.
Spúšta sa záchranná akcia, prerušujú disciplínu. Zápasiac so slzami v očiach sledujeme čo s ním bude, popri tom ako dolietavajú ostatný a polovica z nich sa rozbíja. Miesto je asi 30m široké a 150m dlhé s miernym spádom, vlní sa a ešte je na ňom senník. A počasie je brutál turbulentné.
Vlastu práve nakladajú do sanitky a utekajú hore na druhú stranu pristávačky, lebo jeden Aeros skĺzol po krídle z 15 metrov. Toho už zobral vrtuľník, že vraj je jeho stav dosť vážny.
Aké dobré by bolo tu nebyť!
Medzitým prichádza jeden Laminár, zdá sa, že bude dlhý, na konci mu krídlo prepadne ale dopadá na trapézi. Potom prichádza jeden nemec, najprv si vezme na mušku senník, potom ho stáča na stromoradie. Padá z neho ale prežije to. Ďalší s Moyesom padá z troch metrov, krídlo na jeho krk, záchranári. Chaos na bojisku, policajti, záchranári vytvára sa poriadna mela. Samozrejme zvoz nikde a moja Bori nemá ani v najmenšom úmysle sa sem vôbec priblížiť, takže o 20tej sa dostávam späť. Opäť jeden 12hodinový deň. Mám už dosť tohto nekonečného vozenia sa, každý deň ideme 1,5hod autom hore ako nejaký tábor diaľkových letcov aby sme do maxima využili deň... To že špička preteká bez strát a zvyšok nie je až taký šikovný nezaujíma nikoho, nech si každý poradí sám. Podľa mňa dnešný deň úplne vyvrátil predstavu, že organizujme súťaž v troch štátoch a utekajme tam kde je to práve dobré. Nedá sa až na toľko optimalizovať tento nevypočitateľný systém (počasie), resp. je potrebné vziať do úvahy, že bývajú aj zlé dni. A ak to nechceme, treba ísť do Hay, alebo do Mexika.
Včera sme napríklad boli nad Gemonou. Vyrážal som o 8smej a o 11sme boli hore...odtiaľ len na skok... Brutálne serpentíny, je treba riadiť premávku, nákladné auto ktoré vezie krídla musí 3x cúvať v každej zákrute... Už o 11stej sa dalo vidieť , že v Slovinsku bude prehánka, ale kvôli vzdušnému priestoru nad Avianom veľmi nebolo inej opcie. V štartovacej bráne zrušili deň. Tu v Tolmezze nie je rozumná pristávačka, tak som priletel späť a pristál vedľa drôtov do turbulentnej sračky, lebo som debil. Zbytočne som prišiel s rodinou, nevidia ma. Ale ak by som s nimi neprišiel, sedel by som vo vetre/daždi ako sa vraví na výstroji.

Ku včerajšiemu dňu ešte toľko, že Vlastimil Bartas sa už má lepšie a ako je to uňho zvykom, onedlho újde z nemocnice. Má zlomené rebro a vážny otras mozgu. Španielsky chlapec je zase mimo ohrozenia života, má fraktúru lebky, tam je problém. O ostatných dvoch nemám info. Ja tieto nehody z veľkej časti považujem za Suanovo zlyhanie, nie za zlyhanie pilotov. Nadarmo Manfred hovorí, že týto nevedia pristávať a je treba vedieť používať brzdiaci padáčik na takom mieste. Áno, nevedia pristávať. A kde pristane Manfred iba s brzdiacim padáčikom, tam neurobme cieľ. To by mal organizátor vedieť a je treba taký cieľ, kde sa pomestíme. Ja nepovažujem ani cieľ v Bitole za dosť veľký. Podľa mňa je potrebné na takejto súťaži letisko, alebo nejakú plochu podobných rozmerov urobiť ako cieľ. Suan povedal iba toľko na rannom briefingu, že je to jeho chyba a veľmi to ľutuje. Vo svetle dnešného dňa mu zajtra ja položím otázku, že: okrem toho, že to ľutuje, iným spôsobom ako vyjadrí svoju spolupatričnosť a odkiaľ budeme my vidieť to, že naozaj priznáva svoju chybu? Povedzme, mohol by vyplatiť Vlastovo rozbité krídlo a podobne. Nikdy sme si neboli sympatický, ale po súťaži si nebudeme ešte viac.
Dnes to isté štartovisko, podobné počasie, ale rozptýlené-deravé. Na štarte skoro ani nebol protivietor. Išli sme neskoro, čomu som sa veľmi tešil bolo, že v štartovacej bráne sa nás zišlo iba prvých 30 a netreba bojovať s nešikovnými, zato agresívnymi Angličanmi (napríklad, ale skôr preto mi zišli na um práve oni, lebo včera odišli traja na jednom 5miestnom kombi BMW, po tom ako som sa ich opýtal, či nemajú miesto v aute? Nemáme – povedali). Už prvý OB bol napínavý, len tak - tak sme dokázali preletieť ponad. Ani potom to nenosilo tak ako včera, ja som sa snažil dobehnúť Manfredovcov, ale boli veľmi rýchli. Taký rýchli, že bolo vidno ako to za 2 OB pokazili. Stúpal tam jeden Atos, ale preleteli ponad a rovno do zatieneného miesta. Chiech tam aj pekne pristál a Manfred sa zdvíhal z dosť malej výšky. No a odtiaľ začal horor. To, že termika bola brutálne turbulentná bola jedna vec. Ale keď sme svahovali severnú stranu hrebeńa, to už nebolo dobré znamenie. Keď je treba šikmo prekĺzať do Zettersfelderu, je to veľmi zlá predzvesť. Ale tá termika v ktorej sme sa zodvihli piati nebola turbulentná, ale bola ako práčka. Ja som tak silno zvieral hrazdu, až mi tŕpli prsty. Nasledoval OB a zase späť, presne tam. Ešte raz! Dáme si dupľu! Mňam, mňam, ešte chcem!
Tak vtedy som bol na tom tak, že bolo by treba ísť pristáť, krídlo stálo veľa penazí, nechcem s ním tumblovať v turbulencii a rozsekať ho na sračky, ako Marco svoj Laminár. Napriek tomu sme zase preskočili späť na západnú stranu Greifenburských svahov a tie sme zase presvahovali do konca. Samozrejme ja najnižšie, lebo nenaťahujem na FULL napinák. Tento hrebeň vbieha do jedného vrcholu a stáča sa na sever, kde je na jednom mieste o 100m nižšie sedielko. Tak nad tým miestom som mal nejako preskočiť, aby som nemusel oblietavať na južnú stranu vybiehajúce rebro a aby som vôbec ostal naďalej v tejto hre. Tak dlho mi blikala kontrolka strachu, ako ešte nikdy, bol som vo full pohotovosti kedy treba preskočiť na južnú stranu. Čerešničkou na torte bolo, že hrdý rakúšania natiahli cez sedlo 11kW. 20 metrov ponad drôty a už som aj preskočil na južnú stranu do závetria naozaj veľkých kopcov. To malé trhanie tam, nebolo nič oproti doterajšiemu predstaveniu. Ale už bolo vidieť dobrú oblačnosť, bolo vidno vidieť, že onedlho sme v cieli. Primos a Tom sa až tak nestresovali, boli vyššie, vystúpali a zmizli. K nám sa ale pridal Manfred, (aby si zhnil, ako si vedel odtiaľ priletieť až sem?) a pekne sme doleteli. Nakoniec som kvôli nejednoznačnému vetru (nevedel som nakoľko bude prefukávať z doliny Gail) ostal som vyššie a pesimistickejšie som poňal úlohu, takže som ood nich dostal pár min. Ale od Toma a Primáša ma nejakých 15min veľmi nezaujíma, lebo v takýchto podmienkach nerozhodujú iba vedomosti, ale ukáže sa aj faktor „ozaj a koľko vlastne máš detí “.
No ešte trošku sa vyhecujem a ráno idem štekať na briefing.

Preskok Weissensee bol perfektný, bol tam taký obrovský mrak, ach jaj. Pokým sme tam došli, rozpadol sa. A pri doklze som bol opatrný.
Dnes dávali SV a fúkalo 9m/s keď chlapci vyšli hore. My sme sa radšej vybrali na príjemnejšie miesto a čľapkali sa v potoku za kopcom. Potom sme však vyšli hore aj my, lebo povedali, že stíchol severák. Vyhlásili súťažný deň. Najradšej by som sa ostal čľapkať v potoku, ale musel som rozkladať. Vzduch bol na hovno, turbulentné stupáky, nízko. Len 6 minút pred otvorením gejtu som sa dostal do takej pozície, aby som dokázal prejsť dozadu...No a vtedy skončila nuda a začalo sa vzrušenie, lebo sme boli nízko, naspäť pred kopec sa už nedalo vrátiť a nikde žiadna pristávačka. Manfred to tam všetko presliedil, hľadal silnejšie stúpanie s božským pokojom, tak ako povedzme ty hľadáš svoje spodky v izbe. Ja som ale nebol až taký pokojný a po gejte sme spolu s Vyhnalíkom odtiaľ utiekli ako prvý. Pred nami modrý pás, pri Gemone sa to zas zlievalo, t.j. skoro všade nahovno. Ale šli sme po zvyčajnej ceste popri hrebeni, aj to pekne držalo, postupovali sme do vtedy, až pokým nebolo treba vyletieť dopredu na roviny. Tu sme sa všetci stretli, tak ako to vždy býva, keď sa počasie poserie. Manfredovci sa natoľko boja rojnice, že odleteli na sever ešte nastúpať, ale je možné aj to, že plánovali obrovskú obchádzku. Ja som si túto obchádzku vyškrtol zo svojich plánov ešte na briefingu, lebo bola 3-4x dlhšia a na konci bolo ešte treba preletieť presne ponad zakázaný priestor.
Nevyšlo im to, ale zato mi preleteli ponad hlavou, lebo ja som sa ako prvý odvážne pustil vpred. Aj som vyhnil, dostal som sa nízko, nenosilo to, musel som vyčkávať pokým prehánka nepríde tak blízko, až nás všetkých vytiahne hore. Vyhnalík rozumne vyrazil inam, dostal sa dosť vysoko, ale tí čo boli ešte vyššie zanechali aj jeho.
V okolí OB vznikla celkom vážna premávka, aj z 3 pozície sem dolietavali ľudia. Kto prišiel v malej výške, ten bol po otočení OB na zemi. Potom začalo pršať a my sme krúžili v daždi príjemný 1m. V tomto stúpaní sa stretli prakticky všetci, ktorý v ten deň ešte zostali vo vzduchu. Laciho skupina bola vyššie, Chiech vyrazil dosť nízko, takže každý išiel za ním, nerozumel som tomu, kam idú, ja som sa tak veľmi tešil každému stupáku, lebo bolo vidno, že na ďalšom OB sa zlepšuje počasie, svieti slnko. Ale ešte je treba nechať tomu čas! Je treba vyčkať min. 15-20min. a kopec bude opäť dávať!
Im ani nedal, ale tí ktorý v daždi vystúpali do 1300m tí dokĺzali do cieľa. Ku koncu sme si celkom príjemne polietali s Weissenbergerom a s Benešom, škoda že mne to ešte nevychádzalo, resp. Beneš vyrazil z menšej výšky skôr ako prístroj ukazoval, lebo mal informáciu cez rádio, že v cieli už fúka JUH. Ja som si stále myslel, že SEVER.
Je veľmi dôležité mať nejakého rozumného šoféra, ktorý vie zahlásiť vietor v cieli, resp. sledovať aj livetrekk a povedať kde na trati je termika, kto ostal v štartovej bráne a pod.

Edo, Spring meeting bol ale v apríli. Toto je asi Pre World?

Aha, fakt Jaro, máš pravdu. Som sa zmýlil.

Edo, dobrá práca. Ďakujem

Edo a kde to ten Balaž píše?

jaro napísal: ↑

Ne Aug 05, 2018 3:20 pm

Edo a kde to ten Balaž píše?

Na internej komunikačnej linke piseyahoogroups

No, celkom strasidelne citanie.

eduardo napísal: ↑

Ne Aug 05, 2018 3:37 pm

jaro napísal: ↑

Ne Aug 05, 2018 3:20 pm

Edo a kde to ten Balaž píše?

Na internej komunikačnej linke piseyahoogroups

a to je čo?

Ako by som Ti to oné, vedel povedať? Takto z hlavy Ti to neviem celkom presne vysvetliť, ale oni nemajú fórum. Miesto toho využívajú mailovú komunikáciu a ak si adminom zahrnutý v skupine, potom dostaneš na mail všetko, čo napíše niekto zo skupiny a stačí že to adresuje na yahoogroup. Nie su tam vlákna, teda sú, ale je ním PREDMET mailu a pod nim sa zhromažďuje celá história komunikácie. VEČER o 22:45 dám na fórum posledný Balázsov report z posledného dňa.

Tak, aj tomuto je už koniec. Nevedel som sa dočkať. Na posledný deň sme dostali dobré počasie ktoré, ako sa neskôr ukázalo, nebolo až tak dobré. Deň sa začal opäť presunom. Do Meduna. Tých 100 minút zaberie strašne veľa času. O 9tej vyrážame a nasleduje nekonečný sled udalostí, bez prestávky až do zloženia krídla. Na toto je treba niečo vymyslieť nabudúce, lebo práve ranné hodiny sú tie, ktoré sa dajú tráviť oddychom počas súťaže. Vo Forbes sme išli na letisko až poobede, v Kruševe stačí ísť na štart o 11stej, lebo je to 5min. Tu začína deň 1,5 – 2 hodinovým presunom, ak ideš oficiálnym transportom. Resp. aj kvôli livetreku je potrebné mať jedného človeka na zemi. Natoľko som sa vyčerpal kvôli akciám za posledný mesiac, že včera som sa už naozaj nie veľmi dokázal sústrediť na stúpania a na dvoch miestach som bol najnižšie z celej skupiny. A najnižšie pod všetkými som dosiahol umiestnenie v prvej desiatke, lebo cca títo sme sa opakovane dokázali spojiť ako vedúca skupina.
Prečo stále títo?
Za veľkú pravdu považujem ešte aj dnes to, čo v období našich začiatkov povedal Peti, že ten komu to ide lepšie, ten sa aj ľahšie zdokonaľuje, lebo však viacej lieta. Ja som posledný mesiac trávil vo vedúcej skupine, to znamená, že som presne videl ako funguje Tom, Chiech, Manfred, Ploner, Beneš, Vyhnalík a ďalší. Podľa mňa by bolo potrebné 10 rokov lietať sám z Bárány Bércu (Balázsov domáci kopec), aby človek prišiel na toľko vecí a získall toľko skúseností v lietaní. Nie, skôr 20.
Nad kopcom to bolo dosť stabilné, nedalo sa veľmi dostať nad 1600. Zašli sme s Primošom, Neuschwandlerom, Manfredom dozadu a preťali sme bránu z +700. Boli sme 3km von z brány , ale aj tam bolo len 2000m! 1. OB bol na jeden stupák. 5km náskok pred všetkými. Žiaľ cestou späť sme spravili tú istú hlúposť, ako Manfred v 3. dni, t.j. zaleteli sme dozadu namiesto rovno. Veľký, skalný masív dával 0,7-1,3 m/s . To nie je veľa, ale víjsť odtiaľ už nevieš, iba ak nastúpaš. Týmto sme aj stratili náskok. Tu som ostal trochu nižšie pod nimi. Toto je dôležitý fakt, aj to, že ja som odtiaľ videl to, čo ešte ani Manfred nie: netreba zostať sám, je treba letieť nad štart, to je aj tak najrýchlejšie. Takže sme sa pekne spojili s dobiehajúcou skupinou. A potom som sa nad štartoviskom v Gemone opäť dostal najnižšie zo skupiny, nepodarilo sa mi nájsť silnejšie stúpanie. Odtiaľ to už nebolo vzrušujúce, iba ak posledný preskok k termike, zozadu spoza hlavného hrebeňa.
Ostal som 9. Iba Arne to dosť pokazil, mohol byť ešte pomalší a potom by ho nebol predbehol iba Tom.