KeĎže sme účasť na MS s PLučom zrušili, nedalo mi nejsť sa pozrieť. Atmosfera z minulého roka na ME a blízkosť ITA mi nedávala spať.
Vyrazil som ráno a už p ceste pre Mira bol jasné že pôjdeme s vetrom o preteky. Vypísali 200 km task a cieľ bol blízko Wilachu kade sme mali podvečer prechádzať.
Sledovali sme v aute cez mobily štart tasku a live tracking. Boli sme udivený rýchlosťou postupu pilotov. Chvalabohu po otoční západného WP šli proti vetru trocha pomalšie. My sme ale na dialnici postupne zrýchľovali. Na pekné malé letisko pod skalnou stenou s vysielačom sme prišli síce zozadu ale po vystúpení a nahodení foťáku doletel akurát prvý Brazilec do cieľa.
Videli sme teda dolety a pristátia vetkých v cieli. Aj Mikolaja, tomu to síce nevyšlo na dráhu ale pristál bezpečne pred kanálom bažiny vedľa cesty. Boli aj horší. Z dialky prichádzali krdle mušiek, tie sa menili na doklzujúce rogala, úchvatné a dramatické.
Fotili sme a pozerali krídla. Bolo tu veľa Moyesov. Obzerali sme aj WW T3. Vidno na krídlach precízne naladenie na svetovú súťaž. Skúmali sme s Mirom kto a ako balí plachtu, fotíme spiry T3ky s natiahnutou uhlíkovou ponožkou.
S Danom a Petrom kus diskutujeme, sú evidentne unavení ale vysmiaty z úsešného tasku.
Počasie dňa bolo po prechode frontu ... nevídané.
Ešte telefonujeme s Marianom a Bohušom v Graifenburgu, tiež si to naplno užili.
https://files.mycloud.com/home.php?bran ... o_male_OBR
Bývame v malom hotelíku pred Tolmezzom. Ráno na raňajkách si vedľa sadajú chlapci z UKR, spoznávam Sergeja Drobiševa tak sa mu pripomínam z Pohára Podbrezovej. Ideme do Meduna, je tam aj task súťaže. Obzeráme, fotíme, pretekári su do hodiny fuč a my spokojne štartujeme. Obloha je taka mliečna a aj keĎ sú nejaké stupaky, nedarí sa nám bezpečne dostať aspoň ku Monte Raut a nasledovať pretekárov. Ostávame v okolí Meduna a po nejakej hodinke sledujeme húfi rogál ťahajúce sa po hrebeni v 1300 m. Pristáveme pri bufete, dobré pivo, káva, ženy, ... krásny deň.
Vo štvrtok majú na MS odyhový deň. My ideme znova na Meduno. Monte Cuarnan nad Gemonou je len na špecialne výjazdy počas súťaže. Na štarte málo padákov, málo rogál. Lietame, je to síce tiež dymné ale lepšie ako v včera. Dotáčame miestami aj 1800 m. Nemám ale odvahu letieť v neznámom teréne smerom na Bordano. Musím to nabudúc ešte lepšie prchodiť autom kvôli pristávačkám. Sú tu, ale sú to relatívne malé lúčky a nie všade. Teda gagel na pretekoch určite robí svoje, robí odvahu aj risk. Večer sa kúpeme v ľadovej vode na štrkovisku. Je tu reštika, parkovisko, v kryte sa dá pristávať. Ťaháme ne Guarnan, v meste nie je voľné bývanie tak končime v campingu v solidnom domčeku. More má odliv, výšku do 1 m asi 1 km od brehu a je teplé a slané jak polievka.
Na druhý deň na pláži s vínkom sledujeme dramatický let Petra Nojšvantnera, pretína SS a nedolieta Goal. Ciech nás oklamal lebo bral druhý gate a teda náš kôň Primož ostaáva na 3. mieste. Chalani z ČR si to posledný deň moc neužili.
Dva dni lietania, dva dni mora, super formát na dovolenku znásobený prehliadkou Worlds. Graifenburg má ale väčší potenciál, nie je tam taký striktný priestor, je tam jazero, lacné bývanie. Ale ... je to všetko ďaleko, ďaleko. Mne z PO naviac 4 hodiny cesty.
PO ceste naspňť sme sa zastavili na letisku vo Wolfsbergu, videli sme živého dragona, dali obed vo fungujúcej letištnej reštaurácii. Vracali sme sa kvoli zápcham cez udolie neďaleko Turnau, Alfenz, ale pršalo, pršalo strašne takže sme nič nevideli.
Toto bude teda moja ďalšia úloha pre cesty a iné Worlds.
), že sme nevychovali žiadnych nových súťažných pilotov. Čo s tým má LAA?