6.4.2023 Taliansko a Icaro

[jaro]

Týždeň po 6.4 sa stal v histórii zväzu ZK asi historický v množstve minutých peňazí na lietanie. Tri krídla sa doviezli na Slovensko.
Laminar 14.8. Laminár 14.1 a Mast R.
S Marianom sme vyrazili v stredu skoro ráno. Berieme Mirka a Pluča. Cesta cez AUT šla tak normálne, ale okolo Venecie nabehli 3-4 pruhy a tie boli až za Miláno permanentne plné. Strašná premávka ale chvalabohu bez incidentov a zápchy. Na ubytko meškáme pol hodinku ale o 18:30 nás pekná slečna ešte čakala. Vyložili sme batožinu a frčíme pátrať po pristávačke. Lúku sme našli, okolo plno topoľov, pod topoľmi karavany, v strede zase topole. Pre nami kopec, ale taký ..., kolmo hore a hore zabradlie, reštika s vyhliadkou a z videa zrejmá dosť plytká štartovacia rampa. Trasú sa mi kolienka pri pomyslení zoskoku zhora. Nejakých 600 m ...
Ešte za svetla o 19:45 prichádzame pred bránu nejakého JRD, kde má byť najväčšia svetová firma na rogalá. Vo dvore nič nevidíme ale súradnice máme dobré. Tak rozpačito otáčame a ideme na ubikaci, na pečené kura od Marianovej manželky. Sme radi že po 14 hodinách sa narovnáme na posteli. Ráno dlho spíme, ale tu je to tak kus maňána. Po raňajkách vyrážame smer Icaro2000. JRD je otvorené a vpravo na jednej malej hale vidíme logo výrobcu. Chlapec kosí okolo trávu a otvára nám vrata do haly, hlavný vchod pre návštevy. Vchádzame do zámočníckej dielni, sústruh, freza, vrtačky, regaly, rúry a s mopom ..., Manfred behá po vedľajšej hale kde sú kozy pre montáž kostier rogál. Asi sme tu dobre, prichádza aj Christian Ciech, nadväzujeme neformálnu debatu, ukazujú nám tretiu časť haly kde sa strihajú a šijú plachty. Veľa z regálu vyberajú títo mladí chlapci naše rogalá a ideme na pokosený trávnik. Všetko poskladajú, vysvetľujú, ukazujú. Fotíme, fotíme, meníme úväzy. Nakladáme, dostávame súradnice štartu a varovanie že dnes to bude ostré. Lúčime sa so všetkými a ideme na kávu do kafeterie a teda aj officu na pristávačke. Tu si všetko zaplatíme, Ivan dokupuje špecialnu kuklu pre neho. Neponáhľame sa, ale čo už, musíme. Po ceste je nám jasné že chvalabohu nejdeme na vyhliadku so sudovou lanovkou. Ideme na Monte Nudo, kus po lesnej ceste od rampy, kus pešo s krídlami. Strmá lúka na juh aj na sever. Rozkladáme, štartuje doskáč aj niekoľko padačkarov.
Potom ja, Ivan a Marian.
Po štarte mam viac starostí s postrojom ako s krídlom. Krídlo letí a letí. Točím, stúpam všetko normálne. Naberám aj výšku, skúšam rýchlosť, dobre sa to rozbieha, keruje sa to dobre, ľahko, normálne. Hore je zima, všade dole veľa, veľa domov, jazero Magiore, nedovidím na severe na koniec. Ale vidím vzadu Švajčiarske Alpy, plné snehu. Kde je tota malá pristávačka? Je mi zima, nohy sa mi trasú, možno aj zo stresu.
Ivan išiel prvý a tiež vidím ako sa rukáv buď nehýbe alebo je to slabé a kolmo na podlhovastú lúku. Kus s bočným vetrom pristávam až sa čudujem ako to dobre ide. Aj Marian to po chváli zvláda. Stojím, odkladám krídlo pred delegáciou z Icara na čele s Manfredom. Vychvaľujeme krídla a fotíme sa. Super, super. Pokyvuje že aj včera bola zima ale on bol hore len 15 minút kvoli záletu krídla.
V noci veľmi nespíme asi emocie a ťažká cesta. Ráno vyrážame do Meduna, polietame a frčíme ku Gemone kde prenocujeme v peknom hoteli. Vyrážame domov, v AUT mokneme a padá aj sneh.
Veľká noc a sviatky sú už doma. Teším sa do vzduchu s týmto novým plnokrvníkom.

[Stanik]

Super zazitky! Prajem vela peknych letovych zazitkov. Nech vam kridla dlho sluzia. Odteraz ste "Ikaristi dvuchtišonce"