Martin veľmi trval na tom, aby sme boli hore už o 11.00, ale vzhľadom na rôzne zdržania - oprava cesty medzi Rožňavou a Telgártom, sme boli hore až o 11.30. Pomerne rýchlo sme rozložili, a počasie už aj bolo, len nebolo isté, odkiaľ budeme štartovať. Z juhu chodili len krátke roztrasené závany, severného štartu sa Martin bál. Pred jednou som rozhodol, že pôjdem zo severu. Potom už prvé štyri hodiny fungovalo všetko tak, ako som si predstavoval v najtajnejších snoch. Dobratie výšky nad Čertovicou a potom kĺzavý let ponad hlavný hrebeň Nízkych Tatier (teda aj Ďumbier a Chopok). Myslím, že som takto letel prvý raz v živote. Na úrovni Liptovskej Lužnej prišla malá kríza, keď som už zvažoval odbočenie do hlavného údolia, ale pozbieral som sa pokračoval k Plešiam. Severne od nich, takmer presne 65 km od KH na mňa čakal mrak, ktorý mi umožnil pokúsiť sa o návrat rovnakou trasou. Podotýkam, že mrakov mimo hlavného hrebeňa až tak veľa nebolo, termika bola medzi 2300 a 2400 m turbulentná, lebo tam dochádzalo k strihu vetra medzi j až jz. v menších výškach a regionálnym severom vo väčšej výške. Cesta späť bola namáhavejšia, než som predpokladal, GPS mi totiž neustále ukazovalo, že letím proti vetru. Ale občas som stretol nejaký PG, vo vzduchu bolo veľa vetroňov, ktoré sa tam premávali ako po promenáde. Už od polovice štvrtej hodiny som cítil únavu a tak som niektoré stupáky nemal silu dotáčať, takže nakoniec som sa pri sedle Priehyba nad Heľpou ocitol v takej výške, ktorá nedávala šancu doletieť na Kráľovku. Na oblohe síce bolo veľa mrakov, ale všetky vyzerali skôr na rozpad a predpolie KH bolo zatienené. Ešte som bojoval pri útulni Andrejcová a pod Bartkovou ale potom som usúdil, že mi stačí doklz na pristávačku pod Šumiacom. Nad Šumiacom ale niečo bolo, takže som sa s vypätím posledných síl (skutočne som už nevládal centrovať ani celkom príjemný stupák) dostal naspäť do výšky, ktorá mi zabezpečila priblíženie sa bližšie k stožiaru a nakoniec odlet smerom na západ. Po dosiahnutí méty 130 km som si povedal, že to treba natiahnuť čo najviac, ktovie, či sa mi ešte taká príležitosť naskytne. Znovu som dotočil pri Orlovej a vydal sa na doklz. A opäť to bolo proti vetru a hrozilo, že tých potrebných 20 km neurobím. Podarilo sa ešte takmer 19 od KH s návratom k Zlatej rybke, čo dalo dohromady 152 km cez 5 otočných bodov. Pri Zlatej rybke mi bolo jasné, že mám možnosť pristáť na úzkom poli s nízkym porastom západne o od cesty, alebo klasicky, kde to ale vyzeralo nepokosene. Keďže som mlel z posledného a veľmi som si neveril, dal som prednosť istote. Pomerne nízko nad zemou som zistil, že je to horšie, než som predpokladal, na dôvažok pár metrov predo mnou vyskočilo z trávy nejaké zviera a začalo hrozne kvičať a nariekať, čo mu trvalo až do môjho nedôstojného stretu s metrovým hustým porastom a zemou. Evidentne tušilo, ako to dopadne.
. Ale ja som celý, krídlo celé, rýchlo som zavolal zvoz a začal baliť. Chlapci trochu meškali takže som sa na krížových 200 metrov cez tú burinu vydal s postrojom a krídlo na chrbte, kým sa mi na jednom mieste nezamotala noha do tej buriny tak, že som sa rozpleštil na zemi . Potom ma už sily definitívne opustili a pokorne som počkal na pomocníkov. Aj taký môže byť záver môjho rekordného dňa. Urobil som si osobný rekord vo vzdialenosti a pravdepodobne ako prvý slovenský pilot som otočil hrebeň Nízkych Tatier dvakrát (viem len o Olegovi Bondarčukovi, ktorý to raz urobil počas súťaže ešte v deväťdesiatych rokoch)https://www.xcontest.org/world/en/fligh ... 2023/10:49
nespracované foto
https://photos.app.goo.gl/dX9iMR8nute6XQ6Z8
