Po večernom žúre a družnej oslave sme sa rano vcelku skoro pozviechali, poukkladali čo sa dá a s torškou rizika veĽkej vlhkosti som sa s mojou šoferkou vydal smer Kralovka.
V sobotu večer sme sa pri stole rozprávali s riaditeĽkou NAPANTu o tom ako hynú slovenské lesy a ako treba chovať svišťa na Kralovke a Chopku. Vdaka tomu možno bude nedela posledná v histórii kedy si na kralovke skočíme. Nerobme ale zatial paniku, riaditeĽka bola velmi ústretová, uvidíme.
Za Breznom sa otvorila dolina a hoĽa bola viditeĽná aj s vysielačom, pozeral som či sa nezadekuje kým prídem do Ĺ umiaca. Dole vietor Z 3 m. Rýchlo hore, vysielač dopoly v mraku teplota 6,5 st. Bol som rozložený a nachystaný o 11:30. PG skaču do toho a pekným dlhým letom končia v šumiaci aj napriek vábne vypadajúcej základni a mrakom v okolí. Ă
10.8. nedeľa Kraľova Hoľa
-
pegas
- Príspevky: 2692
- Dátum registrácie: Pi Sep 28, 2007 9:05 pm
- Bydlisko: Ta Košice (The Kosice)
- Kontaktovať užívateľa:
Jaro odštartoval a zdanlivo Ľahko nastúpal pod mrak. Preto som sa veĽmi divil, že mne to po štarte veĽmi nešlo. Fero sa za chvíĽu pripojil k môjmu poletovaniu v zóne svahovania. Na štarte sa ešte len chystali Ivo Pavlík s Honzom Matejovským. Fera som nechal na svahu a pustil som sa po rebre do doliny, pretože som chcel normálne stupáky, a nie tie netočiteĽne úzke pĽuvance. Nakoniec som našiel stupák na rebre - tesne nad poslednou zákrutou asfaltky. Na náveternej strane ma zaujali dvaja dravci, ale "štajger" prišiel až po znose za rebro, kde to ťahalo z obrovského rúbaniska v závetrí.
Tento deň nebol veĽmi vhodný na dlhé disciplíny, pretože nám fúkal silný juho-západný vietor 10 až 20 km/h. Nad hlavným hrebeňom boli celkom slušné stupáky, ale málokedy držali dlhšie ako 2 sekundy, takže sa ich neoplatilo točiť - dosť často sa po zatočení krídlo stáčalo nosom dole. Naproti tomu, v doline, to bolo úplne iné - hladké a široké stupáky až do základne. Do výšky 1300 m zosilňovali, takže som musel kruhy skracovať proti vetru, vo väčšej výške už cirkulovali vplyvom vetra, takže som kruhy naťahoval po vetre. Moja teória k tomuto dni je taká, že na hlavnom hrebeni boli stupáky preto také úzke, pretože aj dostupy boli malé (základňa bola okolo 150 m nad hrebeňom). Nad dolinou bolo dostatočné množstvo priestoru pre rozvinutie stupákov v celej výške, takže aj stupáky boli pekne široké a "hladké".
Počas letu som na to prišiel, keď ma omrzeli rozbité bubliny pod hrebeňom Bartkovej, a ešte s dostatkom výšky som sa vybral smerom na HeĽpu a nad jedným nedávno pokoseným poĽom ma trafil nádherný laminárny stupák. Potom som pokračoval už aktívne - pod ďalší pekný mrak priamo nad kopcom uprostred doliny pri HeĽpe. Tam sa mi stala zvláštna vec - asi 100 m pod základňou sa podo mnou začal vytvárať druhý, menší, oblak - zrejme výsledok vlhšieho vzduchu, ktorý sa pripojil z niektorej mokrejšej lúky. Takže som točil súčasne nad mrakom a súčasne pod záklaňou. Nad Závadkou - presne v doline, kde odkiaĽ je napájané jazierko s hotelom som uvidel Fera v malej výške, do ktorej sa dostal kvôli letu po hlavnom hrebeni. Stretli sme sa tam všetci štyria, a stupák nás odmenil. ďalej už to bolo horšie. Honza sa pustil na hlavný hrebeň, a my traja po rebrách. Kaže mi to horšie, a tiež som netrafil stupák pri Polomke, tak som sa pustil na Bacúch. Už som sa chystal pristáť, keď som si všimol dym idúci úplne nelogicky na juh. Tak som to išiel preskúmať a naozaj - bolo tam stúpanie. Tak som sa v metrovom stúpaní začal pomaly dvíhať z výšky 200 m, a vo vetre 20 km/h som sa nechal zanášať cez cesty stromy drôty až nad Polomku, kde to zosilnelo na 2 m/s a konečne som sa ukĽudnil. V 1500 m stúpanie skončilo, a mohol som sa rozhodnúť na istejší návrat na hlavný hrebeň, ale pretože o nič nešlo, tak som to chcel skúsiť ešte nad dolinou, ale už som nemal šťastie. Pristál som na peknej lúke hneď pri hlavnej ceste pri Bacúchu. Fero to dotiahol po hrebeni do Brezna.
Tento deň nebol veĽmi vhodný na dlhé disciplíny, pretože nám fúkal silný juho-západný vietor 10 až 20 km/h. Nad hlavným hrebeňom boli celkom slušné stupáky, ale málokedy držali dlhšie ako 2 sekundy, takže sa ich neoplatilo točiť - dosť často sa po zatočení krídlo stáčalo nosom dole. Naproti tomu, v doline, to bolo úplne iné - hladké a široké stupáky až do základne. Do výšky 1300 m zosilňovali, takže som musel kruhy skracovať proti vetru, vo väčšej výške už cirkulovali vplyvom vetra, takže som kruhy naťahoval po vetre. Moja teória k tomuto dni je taká, že na hlavnom hrebeni boli stupáky preto také úzke, pretože aj dostupy boli malé (základňa bola okolo 150 m nad hrebeňom). Nad dolinou bolo dostatočné množstvo priestoru pre rozvinutie stupákov v celej výške, takže aj stupáky boli pekne široké a "hladké".
Počas letu som na to prišiel, keď ma omrzeli rozbité bubliny pod hrebeňom Bartkovej, a ešte s dostatkom výšky som sa vybral smerom na HeĽpu a nad jedným nedávno pokoseným poĽom ma trafil nádherný laminárny stupák. Potom som pokračoval už aktívne - pod ďalší pekný mrak priamo nad kopcom uprostred doliny pri HeĽpe. Tam sa mi stala zvláštna vec - asi 100 m pod základňou sa podo mnou začal vytvárať druhý, menší, oblak - zrejme výsledok vlhšieho vzduchu, ktorý sa pripojil z niektorej mokrejšej lúky. Takže som točil súčasne nad mrakom a súčasne pod záklaňou. Nad Závadkou - presne v doline, kde odkiaĽ je napájané jazierko s hotelom som uvidel Fera v malej výške, do ktorej sa dostal kvôli letu po hlavnom hrebeni. Stretli sme sa tam všetci štyria, a stupák nás odmenil. ďalej už to bolo horšie. Honza sa pustil na hlavný hrebeň, a my traja po rebrách. Kaže mi to horšie, a tiež som netrafil stupák pri Polomke, tak som sa pustil na Bacúch. Už som sa chystal pristáť, keď som si všimol dym idúci úplne nelogicky na juh. Tak som to išiel preskúmať a naozaj - bolo tam stúpanie. Tak som sa v metrovom stúpaní začal pomaly dvíhať z výšky 200 m, a vo vetre 20 km/h som sa nechal zanášať cez cesty stromy drôty až nad Polomku, kde to zosilnelo na 2 m/s a konečne som sa ukĽudnil. V 1500 m stúpanie skončilo, a mohol som sa rozhodnúť na istejší návrat na hlavný hrebeň, ale pretože o nič nešlo, tak som to chcel skúsiť ešte nad dolinou, ale už som nemal šťastie. Pristál som na peknej lúke hneď pri hlavnej ceste pri Bacúchu. Fero to dotiahol po hrebeni do Brezna.