Prvý deň (štvrtok) trochu fúkalo, ale Peťo nás mal na vysielačke
a boli sme na "diaĽkové ovládanie", aby sme ochutnali termiku.
Keďže som to silil, ruky ma začali hodne pobolievať.
Na pristávačke som sa moc skoro preklopil a preletel som ju skoro o 350 m
(to krídelko kaže hodne viac ako Icaro Mars).
V piatok fúkalo tiež slušne (7-9 m/s), termika fungovala, takže sme s Maťom pošantili v stúpavých prúdoch.
No mne až tak dobre na Firebird Uno nešlo, tak som dal 30 minút a hajde na pristávačku.
V sobotu na bohužiaĽ počasie až príliš ukĽudnilo, tak sme polietali v kĽude.
Do stupákov som sa moc netriafal a tak som piloval svah.
Ale aspoň som pochopil, že treba na krídelko jemne a ruky si odpočinuli.
Na pristávačke boli všetci krátky, pretože nad cestou to držalo v nulke a späť to hodne klesalo.
Takže oráčina, lúka, oráčina.
Keďže bolo príjemne, išiel som ešte na jeden štart.
Slnko sa však už schovalo za mraky a začalo byť riadne zima,
ale pristátie už bolo ukážkové.
Posledný deň to vyzeralo že nepolietame, všetko zatiahnuté.
Ale vyšli sme na kopec a okolo obeda na chvíĽku vykuklo slniečko, tak sme do toho skočili.
Pre mňna to bol viac-menej svah, pretože mi vypovedalo vário
a točiť stupáky mi stále robí problémy.