Po konečnom dohovore v sobotu poobede o zajtrajšom začatí prvého kola Majstrovstiev Slovenska na Kokave, sa rozhodujem vyraziť už v ten deň ku Mirkovi do Hlohovca, aby som nemusel vstávať o 4 ráno a náhliť sa. Po príchode k Mirkovi robíme drobné úpravy na mojom WW Talon, pretože s ním Mirko bude lietať vzhĽadom na to, že ešte nemá opravené svoje krídlo po tom čo pristával v Taliansku po kolízii s padačkárom na záchrannom padáku. Ráno budíček o 6:00. Pomaly sa zbiehajú aj ostatni, nakladáme a vyrážame v zostave Mirko, Tono, Ĺ kuty, Vilo a ja. Cestou si dávame raňajkovú fazuĽovú polievku na pumpe a dokupujeme drobnosti, aby sme neboli ani na kopci hladní a smädní. Po príchode ,aj keď neskoršom, sa rýchlo ubytovávame a registrujeme sa u našich organizátorov Jarka a Pala. Ako každý rok nás Palo núti sa aspoň podpísať do kroniky pre záznam udalostí v meste. Počasie vyzerá skvele a hneď po prvom brifingu v penzióne vyrážame na Slopovo, hneď nad mestom s predpokladom južného štartu. Výjazd na vrchol po novej “off road” dráhe nás už úplne zobúdza. Po príchode začíname rozkladať krídla a chystať sa. Padačkári, ktorí si nenechali ujsť dnešné pekné počasie nám už ukazujú ako to pekne stúpa a drží. Sú tu s nami aj novinári, zástupcovia mediálnych partnerov pretekov. Traťová komisia nám stanovuje disciplínu v dažke 66,4 km s dvoma otočnými bodmi a s cieĽom v Hnúšti. Brifing trochu mešká, ešte niektorí majú problémy s číslami atď. Po brifingu sa rýchlo chystám, nechcem prepásť dobrý interval. Hneď potom ako som sa obliekol a začal topiť vo vlastnej šťave, vietor utíchol a padačkári čo boli ešte vo vzduchu tak vyklesali a popristávali. Nikomu sa nechcelo ísť prvému a tak nakoniec sa nejako Robo odhodlal a skočil do toho. Robo sa chytal a tak ostatní neváhali a skočili do toho. Ja som si ešte nebol istý a tak som vyčkával. Ĺ ani nám na pobavenie ukázal jeho typický “pekný” štart. Interval prestal a ja som bol stále na zemi. Do kelu… Ani Fero čo vyklesal nám žiadne stúpanie neukazoval. No neskôr začal točit a aj krachujúci Ĺ ani sa zachránil spod kopca a dokonca na štarte aj prifúklo. Išli sme do toho. Po krátkej chvíĽke som z vrchu videl už aj pripraveného Tóna na štarte. O ďalšie dve otočky som už videl krídlo pod štartom v neobvyklej polohe. Neskôr zisťujem, že pokazil štart slabým behom a pri páde si udiera rameno a následná bolesť mu už nedovolila znovu odštartovať. Mne sa podarilo vytočiť pred štartom a tak sa začal pekný let. Po dostúpaní 2400 mnm sa presúvam bližšie ku štartovej bráne. Vidím tu ostatních a viacerí sú podo mnou. Po ďalšom dostúpaní na 2450+ mnm pretínam bránu a vyrážam na trať. Pred prvým otočákom mi dochádza výška a tak sa snažím “rozdúchaťâ€ť aj veĽmi slabé rozbité stúpanie v ktorom som sa zachraňoval. Ĺ ani prilietáva podo mňa a Juraj v mojej úrovni. Stúpanie zosilnelo a Juraj ma pretáča a už je nado mnou. Ĺ ani stále bojuje, ale veĽa výšky asi neurobil. Otáčame prvý otočák a mierime na druhý. Juraj sa odo mňa odpája a mieri viac východne než ja. Už vidím Ĺ aniho ako sa chystá pristáť po otočení prvého otočáku presne na tom istom mieste ako sme spolu s Jurajom sadli minulý rok. Výška sa míňa a po stupáku není ani “počuťâ€ť. Už si preventívne v popredí vyberám pekné miesto na pristátie a Ľahko prístupné na zvoz. Letím cez stred lesa kde chytám najkrajší stupák dňa, ktorým sa vytiahnem do 1800 mnm. Juraja vidím v diaĽke ako točí avšak nemá ho až taký dobrý ako ja. Otáčam druhý otočák a podĽa vzdialenosti a výšky vyratávam doklz do cieĽa. Zabudol som aký veĽký je cieĽový cylinder a neviem ani akú nadmorskú výšku má. Na ďalší výpočet použijem “odokinovu metódu”. Pár kilometrov pred cieĽom zazrem vo výške Fera, ktorý niečo točil. Divím sa prečo je tak vysoko, však cieĽ má na doklz, alebo že by bol ešte len na začiatku trate? Dedukoval som z tvaru trate X, kde sa pretínalo prvé a posledné rameno. Prestávam sa zapodievať básnickými otázkami a venujem sa doklzu. Tesne pred cieĽom ma Fero nadlieta a prelietáva. Aha, asi ma zazrel a hneď sa radšej vybral do cieĽa, pomyslel som si. Zisťujem smer vetra a nasadzujem na pristátie. Pekný let som zakončil pekným pristátim a s úsmevom na tvári.
Po zvoze sme si dali zaslúženú večeru, počas ktorej sme už preberali naše zážitky z letu. Neskôr večer sme sa dozvedeli výsledky po Gašpiho výpočtoch. Nakoniec som disciplínu vyhral, aj keď som nedoletel do cieĽa ako prvý. Mal som lepší čas a to mi dalo viac bodov ako Ferovi. Bol som spokojný. Dobrý začiatok je motivujúci. Druhý deň už predpoveď nebola taká skvelá. Napokon vyrážame na štartovačku Polom. Na štarte vidíme ako mraky tmavnú a v diaĽke sú už prehánky. Po pár kvapkách, ktoré na nás padli rušíme kolo a vraciame sa do penziónu. Dávame si ešte dobrý obed na cestu a padáme. Bohužial nám vyšiel iba jeden deň z plánovaných štyroch a tak plánujeme využiť aj náhradný termín na budúci týždeň od piatka do nedele.
Vo štvrtok je dobrá predpoveď len na jeden deň a tak sa do súťaže hlási málo Ľudí, kde by počet nestačil na platnú disciplínu.
Ĺ koda toho, lebo je to pekný terén, dobre sa tu lieta, dobrí Ľudia, pekný penzión atď. Takže ďakujeme organizátorom aj za tento pekný jeden deň a nám nič iné neostáva len dúfať že na budúci rok to počasie nám bude viacej priať.
Moj zaznam z letu:
http://www.xcontest.org/world/en/flight ... 2009/12:53
Viac foto:
http://deltaclubba.sk/galeria.php?gid=84
