Od samého rána som som bol nervózny z toho, že čas sa podĽa predpovede i v skutočnosti ukazoval dobrý, ale mal som doobeda pred sebou nejakú neodkladnú prácu. Ráno cestou do garáže som zavolal Mišovi G. Zreferoval som mu môj peší výšĽap z minulého dňa na kopec - rúbanisko pri dedine Hranovnica, ktorý by mohol byť dobrý na severný vietor. Povedal som mu, že dnes mám viac menej voĽno a že budem rád, ak dnes, alebo kedykoĽvek inokedy príde do Popradu alebo ma zavolá na lietanie niekde inde.
V priebehu dňa mi už nikto nevolal, vedel som však, že sa chlapci z KZ chystali na Bukovec. Ak by dali avizo, určite by som došiel aj tam. V priebehu dňa nebol vietor v Poprade nijako presvedčivý, ba ani telefonáty na miestneho paraglidistu z Lendaku (dobré je mať tam informátora!) nesĽubovali v priebehu poludnia a najbližších hodín nič potešujúce. Jeho som práve zastihol na druhom (hornom) štarte na lendackej Pálenici. Vraj mu tam slabo fúkalo do chrbta, alebo občas z východu. Neskôr som sa od neho dozvedel, že z Pálenice napokon pri bezvetrí iba zletel.
PodĽa predpovede mal fúkať slabý J, JV. RozmýšĽal som, že aj keď sám, predsa len pôjdem na Maguru - s náradím a rogallom, počistím uvažované miesto štatu a ak fúkne na kopec, tak odštartujem a vyskúšam čo to spraví.
Napokom to celé dopadlo úplne ináč. Poobede som sa zamotal v meste a po 15,00 bolo treba vyzdvihnúť dcéru zo škôlky. Pred 16,00 som osobne overoval aktuálny smer vetra južne od mesta a tam fúkal čistý východ. Sklamaný z vývoja situácie a premárneného dňa som viezol dcéru domov, keď mi zrazu zvoní mobil - volá mi kamarát, paraglidista zo Svitu, že je ešte s jedným PG na štarte Dubiny a že fúka priamo na svah nejakých 6 m, že je to pre nich silné, a či neprídem. Bomba! Rýchlo balím veci, utekám do garáže, nakladám krídlo a ostatné veci a upaĽujem na Dubinu. Je niečo pred pol šiestou (!), mrzí ma, že to znova bude lietanie so zapadajúcim slnkom a miznúcou termikou. Nuž ale, dobre i to pri tejto biede.
Zaparkuvávam pri hájovni ako obvykle. Nestihol som si vziať niečo na pitie, tak po vystúpení z auta kráčam do dvora hájovne, že si od domácich vypýtam čistú vodu. Všetky strážne psy brešú na mňa ako besné a do toho kričí i domáci, kde som sa to opovážil zaparkovať. Cez psí štekoť mu vysvetĽujem, že parkujem na kraji a nezavadziam vo výjazde. Na to domáci mizne v dome a vychádza mi oproti hájnikova žena (nie tá od Hviezdoslava!). Túto miestnu našťastie poznám - pochádza z mojej rodnej obce, takže u nej žehlím i budúce možné parkovania iných kolegov - rogallistov - dokonca i u nich vo dvore. Samozrejme, treba u nich zaklopať a dať im to vedieť - nebude problém.
Na štart som "vybehol" ako rýchlo som vedel. Fúkalo skutočne poctivých 6 m. Vítajú ma kamaráti od PG a čakajú, že letovú prevádzku zachránim aspoň ja. Vravím, že pre nás je takýto vietor OK. Na Dubine som štartoval i do väčšieho vetra a nebol problém. Vydýchal som sa, zapichol veterný rukáv a rozložil krídlo. Obaja pozerali na to "lešenárske" čudo s rešpektom! Chlapci mi pomohli preniesť krídlo na pravú stranu štartu, ktorú sme s dotyčným Jozefom pri minulej brigáde upravovali dokonca i hrabĽami. Po predletovej kontrole a úkonoch (aj sa zavesiť!) čakám na vhodný okamžik. Obaja mi poctivo asistujú - možno im práve týmto lietaním nasadím rogallistického červíka do hlavy.
Počkal som na vietor priamo do plachty a o 18,35 odštartoval. Predtým som, samozrejme, zavolal na TWR Tatry a vyžiadal povolenie na prevádzku. Keďže už bolo neskoro, dojednal som 300 m nad terénom a priestor od úrovne Hranovnice po Kravany. Ĺ lo to hneď hore ako vo výťahu. Svojich kamarátov "asistentov" od PG som nechal pod sebou na štarte zrejme v úprimnej závisti, že ja som už v tom, a oni musia sedieť na zemi. Tentokrát od môjho opätovného začatia lietania ma Dubina poťešila najviac. Postupne som nastúpal nad vrchol Krížnej a v kotli pred vrcholom naozaj nastúpal cca do 300 m. Naskytol sa mi výhĽad, aký si pamätám z lietania na Dubine v mojich mladších rokoch - celý Poprad i letisko v dohĽade, dole podo mnou v doline rieky Hornád pasúce sa stádo kravičiek. Ĺ koda len, že sa už slnko chýlilo k západu a tieňov bolo čím ďalej tým viac.
Po nastúpaní výšky sa mi nijako nedarilo zatiahnuť zips, aby som sa pohodlne uložil vo svojej ležačke. Tak som s tou otvorenou "podvozkovou šachtou" (ten výraz sa mi veĽmi páči!) lietal až do pristátia. Nechápem, ako to Marek posledne 2 hod. vydržal pri lietaní na Kapušianskom hrade.
Keď sa blížila hodina letu, nasmeroval som to ponad hradskú vedúcu od kameňolomu na Hranovnicu a záhradky pod Dubinou. Napodiv, nosilo to ešte i na svahu nad záhradkami, tak som napokon pristával na poli bližšie k hlavnej ceste. Kamarát Jozef prišiel svojím autom pre kĽuče od mojej Fábie a kým som krídlo zbalil, dofrčal s ňou k miestu pristátia. Patrí mu vďaka za pomoc. Určite mu to nezabudnem.
Opäť som sa utvrdil, že Dubina je dobrá a hlavne, pre nás popradčanov, až hriešne blízko. Už sa teším na ďalší letový deň. Určite to však musí byť cez deň, keď bude fungovať aj termika, nie len podvečerný svah.
Poprad - Dubina 21. 05. 2009
I wanted to bring a little magic to your life!marek pp napísal:Gratulujem k peknému polietaniu otče.
Že si sa mi včera ani nepochálil..........
... a pred cestou na Dubinu jednak nebol čas a ...
VeĽa krát, keď Ti vyvolávam, tak mám dojem, že nemáš - podĽa mojich predstáv a podĽa svojho veku - ten náležitý rogallistický entuziazmus, a že ťa akurát volám v nesprávnu chvíĽu. Na to nemám nervy!