Dnes výprava v zložení: ja a Juraj.
Na úvod: predpoveď nášho SHMĂš dávala mizerný gradient a preto aj slabé dostupy a tým pádom ostrú termiku pri zemi a iba lokálne lietanie. Preto som mal v pláne ostať doma. Ale potom mi zavolal Juraj a nasadil mi chrobáka do hlavy - čo tak večer - veď na rozdiel od včera vietor fúka, takže by sme mohli relaxačne posvahovať. Pred treťou to ešte potvrdzujeme a od Lívie pýtam "permission to fly" pre Juraja Slovenské závesné lietanie jej to nikdy nezabudne
Pri garáži sme presne o 15:00, rýchlo nakladáme krídla. Pod Hájom stretávame VilaG s priateĽkou, takže robíme výhodný bartrový obchod - za vývoz hore máme zaistený zvoz auta dole. Na planinu prichádzame za hodinu po odjazde od garáže (+ nejaké minúty na naloženie Vila a spol.). Ĺ tvrťhodinka na odnesenie krídla na rampu a 20 minút na prichystanie krídla a postroja. Takže hodinu a trištvrť po odjazde z garáže stojí Juraj na rampe a ja 10 minút po ňom. Na štarte treba chvíĽu čakať na závan, ale zachytávanie je bez problémov.
Dvakrát sa pozrieme na Zádiel a raz na lom nad Drienovcom. Pri návrate zo Zádielu chytám nad stredom doliny záveterný rotor s nejakou termikou. Postupne sa to posúva k malej mulde, ale Juraj na to nemá nervy. Odchádza na Drienovec a neskôr zisťujeme, že tam to stúpa všade. Pod výškou TMA odlietame na druhý preskok na Zádiel a dlho sa tu vozíme. Obdivujem vyhryzené útesy v ústí rokliny a vzájomne sa fotíme. Juraj sa na mňa tak lepí, že si dávam veĽmi pozor, aby som ho mal stále na očiach.
Pristávame pri studničke. Juraj pristáva a ukazuje mi smer vetra. 100 metrov nad zemou cítiť že termika (alebo rotory) ešte žije a protivietor je ~10 km/h. Som trochu dlhý, ale 30 metrov nad zemou ma zhodí gradient a dole nefúka skoro nič. Pripravujem sa na pristátie bez vetra a tak dôkladne odtláčam a natĂ čam nohu na baletku. A ono zatiaĽ - drb - hrazda priklincovaná k zemi ja sa skladám v kolenách a nakoniec vyzerám ako nejaké prasa rypákom v zemi. Takto to nemalo vyzerať. Kde soudruzi z NDR udělali chybu? Zdá sa že to odtlačenie bolo veĽmi prudké. Juraj mi kvalitne nafotil celé pristátie, tak som si to spojil do jedného obrázku, a vidno, že v okamihu uhla nábehu 90 stupňov už krídlo padalo po balistickej krivke. Takže nabudúce sa budem krotiť.
Fotky:
- Juraj nad Hájskou dolinou. Preskok od Drienovca na Zádiel.
- NepriateĽ na 7-mej hodine! Svahujeme nad Zádielom. Juraj počas priblíženia k tankovaciemu lietadlu - mne
- PohĽad od Juraja. Každú chvíĽu sa obzerám.
- Juraj pristáva pri studničke. Ten kotol naĽavo celý voláme "veĽká mulda".
- Analýza môjho dopadu
Let:
CrossCountry - Pegas
16.08.2009 Háj
-
- Príspevky: 2692
- Dátum registrácie: Pi Sep 28, 2007 9:05 pm
- Bydlisko: Ta Košice (The Kosice)
- Kontaktovať užívateľa:
Znova som si prebral to pristátie, takže to upresním:
1. Pri uhle nábehu 90 stupňov je vztlak nulový, takže všetko sa deje už iba po balistickej krivke.
2. Keby som odtlačil trochu skôr, vztlak by ma vyšvihol na vyšší uhol dráhy a balistická krivka by začala oblúkom dohora. V momente uhla nábehu 90 stupňov začala balistická krivka, a tá začala príliš nízko a v podstate z horizontálnej rýchlosti, takže stret so zemou prišiel predčasne - ešte som nebol úplne zbrzdený.
3. Ak začínam odtlačenie neskoro, záver dráhy letu je plochý, preto nesmiem odtlačiť na väčší uhol ako 45-60 stupňov. Vtedy stačí urobiť iba dva-tri kroky navyše. ťažko sa to kontroluje, lebo keď sa človek dostane cez určitý uhol, už to ide samo. A keď to zase zmeškám, tak nasleduje klopenie na nos, zakopnutie a šípka hlavou do spodného poťahu
Takže existujú dve efektné stratégie pristátia. Všetko je to o kombinácii uhla nábehu a uhla dráhy letu. Doteraz som netušil, že viem prešvihnúť uhol nábehu bez toho aby sa výrazne zmenila dráha letu.
1. Pri uhle nábehu 90 stupňov je vztlak nulový, takže všetko sa deje už iba po balistickej krivke.
2. Keby som odtlačil trochu skôr, vztlak by ma vyšvihol na vyšší uhol dráhy a balistická krivka by začala oblúkom dohora. V momente uhla nábehu 90 stupňov začala balistická krivka, a tá začala príliš nízko a v podstate z horizontálnej rýchlosti, takže stret so zemou prišiel predčasne - ešte som nebol úplne zbrzdený.
3. Ak začínam odtlačenie neskoro, záver dráhy letu je plochý, preto nesmiem odtlačiť na väčší uhol ako 45-60 stupňov. Vtedy stačí urobiť iba dva-tri kroky navyše. ťažko sa to kontroluje, lebo keď sa človek dostane cez určitý uhol, už to ide samo. A keď to zase zmeškám, tak nasleduje klopenie na nos, zakopnutie a šípka hlavou do spodného poťahu
Takže existujú dve efektné stratégie pristátia. Všetko je to o kombinácii uhla nábehu a uhla dráhy letu. Doteraz som netušil, že viem prešvihnúť uhol nábehu bez toho aby sa výrazne zmenila dráha letu.