Taliansko, Norcia-Castelluccio, 30.8.2011

[Edmond PP]

Ospravedlnujem za pisanie bez dlznov a makcenov, ale pisem z talianskej klavesnice.
Vcera som kracal a lietal po Lacovych cestach. Na pobyt v Silvi Marina /oblat Abruzzo/ som si namiesto windsurfu predsa len vzal ZK. Zisli by sa obe sportove nacinia, ale na strechu auta sa bohuzial vojde iba jedno.
Vcera sme teda vyrazili /manzelka sa obetovala!/zo Silvi o 10,00. Cesta az do Norcie trva cca 1,40 hod. Cesta prechadza mnozstvom tunelov. Neviem, kedy ich stihli postavit, len mi cestou napadlo, kedy asi bude tunel pod Donovalmi a druha rura pod Braniskom!?
Okolie Norcie ma uzasne kopce, na ktorych je vegetacia tak max. do polovice a potom rozsiahle holiny alebo hole, ako im hovorime u nas. Najlepsie na tom je, ze ludia byvaju v dedinkach a osadach aj tam hore, takze na rozdiel od nasich kopcov /Stranik a pod./, na mnohe z nich vedie bud pohodlna asfaltka alebo celkom slusne zjazdna cesta.
My sme teda najprv isli hladat pristavacku, aby som si tam zodpovedne pichol svoj rukav. Vo vzduchu uz pred obedom bolo niekolko PG, takze sme miesto pristatia celkom rychlo nasli. Je to dedinka Pelegrino, s prekrasnou panoramou kopcov, nad ktorymi sa vznasali PK. Na pristavacke sme stretli hlavne Nemcov /aj lietajuce Nemky!/. Nech mi nasi PG odpustia, ak sa ich to netyka, ale na pristavacke klasika - namiesto veterneho rukava bakulka, ktorou by som neodohnal ani psa a na nej pantlicky este asi z jari. ... a vraj nemecka preciznost!
Po kratkom vyzvedani sa o ceste hore vydavame sa peknou asfaltkou az k vrcholovej stanici lyz. vleku a osade v nadm. vyske, myslim, 1725m. Odtial bolo treba vyslapat na kotu este cca 10 - 15 min /na J, JZ smer/. Najprv sme si v horskej chate objednali spagety u nevrlej a po anglicky nic nehovoriacej mladej casnicky/!/ Spomenul som si na ten vtip o bacovi, ku ktoremu s prihovarali cudzinci v roznych reciach, a aj tak nepochodili.
Na vrchole fucalo ako besne, takze som mal problem kridlo preniest na start, nieto este odstartovat. Tak som tam to kridlo drzal nejaku hodinu. Potom sa mi podarilo zapnut aj karabinu, ale vietor nadalej nie a nie ustat, aby som mohol bezpecne vojst pod trapezky /manzelka si vzala na cestu iba slapky /!/, takze kym som ja zapasil s vetrom spolu skoro 2 hod., ona cakala v aute na pokyn zist dole.
Napokon vietor stichol na prijatelnu mieru a o 18,00 som mohol bezpecne odstartovat .
Pokracovanie v nasledovnom prispevku, caka tu v internet. kaviarni na internet dalsi klient.

Pokracovanie:
Po starte to sem tam piplo, ale potom to bucalo az do vysky cca 1350mnm. Naletel som naslneny svah, ktory spociatku nosil od 0.5 do 1 m, ale potom to slo az cez 4 m/s. Nadherne stupanie na vynieslo nad vysku 2000 mnm. Vo vyske cca 2170m som sa rozhodol trohu spoznat okolie a vydal som sa po hrebeni kopcov smerom na S. Postupne do vzduchu naskakali aj PG, ale pred nimi som mal poriadny vyskovy naskok. Keby ma netlacil cas, cakajuca manzelka na pristavacke a 2 deti na hoteli, mohol som polietat az do sumraku. Pristatie OK, rychlo zbalit kridlo "na kratko" a hajde naspat na hotel. Pod mrakmi este viseli 3 PG a evidentne nemali naponahlo. Veceru sme do 21,00 hod. aj tak uz nestihli. Co uz, ...aspon schudnem.
Skoda, ze som bol sam. Priznam sa, samemu mi bolo trochu divne. Aj napriek tomu by som tam rad zasiel este raz. Mozno tam zajdem v piatok. Urcite ale vyrazim skor, aby som bol na starte okolo 11,00.
Pozdravujem doma.