Lietanie na virniku ma prenieslo do inej dimenzie leteckych zazitkov. Zacnem tym, ze sa do toho dost zle nastupuje. Asi treba schodiky, ako do dopravneho lietadla.
Tam by som asi s negativami skoncil. Divny pocit som mal, ked zacala nosna plocha rotovat. Pri rozbehu po drahe vidim, ze nevidim co nas ma udrzat vo vzduchu... Ale inak vyhlad do neba nadherny. Vzlietlo to pokojne a ked som cakal, ze zacneme naberat vysku, tak nic take sa nekonalo. Robo sa zjavne rozhodol, ze mi ukaze bocny pohlad na vsetky krtince v okoli, pripadne bocny pohlad na vysoko-rastuce stromy. To co a prekvapilo, ze bolo uplne bezvetrie, napriek tomu, ze nejaky vietor predsa len fukal. Aby som to prelozil do slovenciny, cely let bol ako keby som sedel na sedadle airbusu. Az som rozmyslal, ci vobec potrebujem pasy. Potom sme trochu nastupali... a Robo nahle stupil na brzdu. (dobre ze som si tie pasy utiahol). No toto mi neprislo, ze by to malo byt v sulade s fyzikou lietania. Aj sme zastali, aj zacali klesat (alebo padat), potom som mal pocit, ze sklon zeme sa divne posunul... potom po ukonceni autorotacneho rezimu sme nastastie zacali letiet ako normalne lietadlo. Ale co bolo fajn, ze pri pristati dotyk s matickou zemou bol na rychlosti zrovnatelnej s pristatim standardneho rogalistu na vlastne nohy.
Celkove hodnotenie:
Velmi pohodove lietanie, oproti motorovemu rogalu velmi malo prievanu, pocit z rychlosti o dost odlisny, vsetky zrychlenia su akosi zvlastne tlmene, (preto porovnanie s tym dopravakom) napriek tomu velmi obratne. Na to ze to leti cez stovku, otoci sa to takmer na "patniku".
Pacilo sa mi to, Robo diky.
