cestovný víkend

[robo-b]

Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou, pozrieť sa troška ďalej, ako po Šíravu alebo V.Tatry.
Keďže minulý víkend som sa zletu na Vavrečke kôli rodinným povinnostiam nezúčastnil, v hlave mi skrsol nápad.
Dva dni volna v týždni ma veľmi lákali, tak som pracovné povinnosti upratal tak, aby som mal voľno štvrtok a piatok.
Počasie mi zatiaľ prialo, manželka odcestovaná, štyri dni voľna, to už bolo na čom stavať. Obvolal som zopár ľudí, akurát
Vlado Krempaský a Jaro Brezina mi prisľúbili účasť. Miro Pavelka sa mal vo štvrtok a v piatok vlekať s Jarom Sojkom v Nitre.
Plán bol vo štvrtok preletieť do Očovej, piatok do Šurian, oblietať Ostrihom, Dunaj, Gabčíkovo a ďalší plán a návratovú trať
prispôsobiť počasiu a chuti.
Nakoniec bolo všetko inak. Vlado sa z toho vykrútil pre iné povinnosti, Jaro B. mohol až v piatok ráno a mne zostali oči pre plač.
Ale keďže už som bol pobalený, myslím tým spacák, stan, karimatka, všetko natrieskané v rogale, rozhodol som sa letieť.
Vo štvrtok poobede som nakopol tryskáča a vydal sa na cestu. Preletel som k Jarovi do Liptovského Petra, u ktorého som prenocoval.
Tam som pochopil jeho výborné a vyrovnané výsledky na presnosti pristátia. Trávnatá plocha 6x200m do mierneho kopca, jednosmerná. Hneď vedľa stromoradia topoľov a úzkej asfaltky do chatovej osady. A bočný vietor nerobil dobrotu. Som sa pekne
spotil na pristátí, aj gate som si skontroloval.
Po kordinácii s Mirom P., ranný let smeroval do Nitry. Medzipristátie v Partizánskom na kávu a cikpauzu nám dobre padlo. Tam už fičali vetrone na aerovleky. Spočiatku zamračené ráno prešlo do pekného slnečného dňa. Okolo desiatej sme pristávali v Nitre, samozrejme dávali sme prednosť rogalu na okruhu. Bol to Jaro Sojka, takže vlekanie im išlo jedna báseň. Keď sa im utrhla aj posledná trhacia poistka, bol čas na obed a doniesť benzín. Išli sme s Mirom do mesta po poživeň, a kuli sme plány.
Miro ako správny vinár, dostal chuť na vínne sklípky u našich západných susedov. Padlo rozhodnutie, cieľ letisko Kraví hora, štart najneskôr o piatej. Svitla nádej, že sa k nám pridá Miro Huljak zo Svitu. Miesto stretu malé letisko Krakovany asi 10 km na západ od Piešťan. Tam sme na Mira H. čakali asi pol hodiny. Keďže sa ale nehlásil na vysielačke, nastala obava či to stihneme do západu.
S minimálnou časovou rezervou sme sa rozhodli vyraziť ďalej. Aká bola naša radosť, keď sa nám hneď po štarte ozval nad piešťanským letiskom. Na Morave sme sadali tesne pred zotmením. Domáci nás vítali s otvorenou náručou a samozrejme s burčákom. To sme ale museli odmietnuť, aby sme stihli zošóriť hadraplány a rozbaliť stany ešte do zotmenia. Jaro B neuvážene
rozložil stan hneď vedľa mňa. Ráno to oľutoval. Ostatní išli do penziónu, ktorý bol nanajvýš 100 m od letiska. Večer samozrejme
ochutnávka vín spojená s klábosením, konečne z oka do oka, nie cez vysielačku. Spať sme sa rozišli po jedenástej.
Ráno, keď sme sa poschádzali, bolo jasné, že nie všetci išli rovno do postele. Miro P aj s Erikou ešte zostali, my traja sme sa
rozlúčili a nabrali kurz Partizánske. Zase krásny slnečný deň. V Partizánskom je hneď vedľa letiska kúpalisko, načo sme boli náležite vyzbrojený. No po natankovaní a výdatnom obede v hoteli, vyhralo podriemkavanie v tieni. Poobede sa k nám doniesla informácia, že v Prievidzi na letisku robia rogalisti mecheche. Šak sa poďme pozrieť, veď to máme po ceste. Jaro B musel byť už dnes večer doma, takže Prievidza bola naše posledné medzipristátie. Krátke zastavenie a odľahčenie pomohlo, veď som mal pred sebou skoro
tri hodiny letu. Ak by som mal ešte jedno medipristátie, už by som to nestihol a musel nocovať niekde po trase. Nakoniec som to zmákol s 15 min. rezervou do západu slnka.
Čo povedať na záver, 11 hodín lietania dosť únavné, 85 litrov paliva dosť bolestivé, 900 km nie je až tak veľa, ale veľmi poučné.
Konečne som videl ako to vyzerá na letiskách s väčšou prevádzkou. Na štarte v Partizánskom bola "bitka" o poradie na štart, v Prievidzi
som bol na pristátie tuším štvorka alebo päťka, a taká istá fronta bola aj za mnou. Na Kraví hore sme ráno čakali asi pätnásť minút na časovú medzeru dosť veľkú pre štart. Proste iný svet. Takúto prevádzku môžu "zapadniarom" Košice alebo Poprad tíško závidieť.
Na druhej strane, keď vo Svidníku vyštartujem, aspoň sa nemusím stále obzerať či ma niečo netrafí /max. meteorit/. Môžem sa kochať výhľadom na našu rodnú hrudu.

[miro]

A keby ste sa neponáhľali domov, mohli sme zhrabnúť benzín a prvé tri miesta v pohári Petra Tučka (kategória MZK bola neobsadená)

[robo-b]

No vidíš, keby si sa zapojil, nemusel si umývať riady na hoteli.Koľko že bolo toho benzínu?