6. až 8. september Straník Presnosť pristátia

[jaro]

V piatok rušim zamer kvoli vetru isť na Martinky a vehujem sa Kultúre, v podobe prehliadky Vlkolinca.
Tu nad Vlkolincom som pred 22 rokmi chytil stupak cestou z Pleší. ZK-15, kanady, traková ležačka s padakom v kontajner, vario a výškomer z MIG-21. Dotáčam 2750 m do mraku spolu s vetroňom. Pristávam v Dolnom Kubíne kde zhazdujem 800 m výšky lebo do 18: 00 sme mali byť na zemi a na telefone (podotýkym že drôtovom. Kto by si dnes takto vedel poradiť? O tom potom.). To bolo v ten slávny deň keď sme leteli kam sme chceli.
Pod Straníkom sa nakladám s Edom a po 16tej chceme isť do vzduchu. Smer a sila vetra od zadu. Nakoniec po 17tej to žižlame v nuličkách asi 15 minút.
Sobota. Ráno rýchlo rozkladáme a po 11tej stojim na lajne. Ponáhľam sa na druhý štart v lepšiom čase tak postupujem vľavo a odpaľujem to od lavičky. Ale nie je to moc dobré miesto na štart. Prvé bubliny sa robia tak trochu robím propagačku pred PG a frčím do kruhu ktorý nedolietam.
Druhý štart už bol OK. Stupania boli ale medzi toľkými PG to bolo o nervy. Vydavam sa s vetrom na Fatru. Najprv pred Krasnanmi bublinkujem s PG, potom ich vo výške 1600 m prestupavam v ostrom a silnom stupaní. Frčím ponad Prostú smerom na Príslop. Vpravo pozerám od strečna na hrebeni dole rogalo s PG, bojujú a pomaly stupajú. Ja dotáčam 2 metrami 1800 a frčím na hrebeň. Hrebeň sa dvíha a ja oblietam skaly a trávu, Fúka ale nestúpam len sa držím. Popod Malý Kriváň, Koniarky, občas bublina ale stracam to. Postupujem ďalej, viacej sa kochám kopcami ako zaoberám "nejakým stupaním". Preskakujem na Veľmi ostrý hrebeň Chrapaky, Koniarske, Baraniarky. Tu to zabralo v ostrom náklone kopírujem ešte ostrejší hrebeň, Bál som sa že prepadnem na druhú stranu. Stúpanie zosiluje a drží, kochám sa výhľadom do Vrátnej na Rozsutec, Chleb, Kriváň. Krásne členité kopce. Pod chmarkou mám 2050 m a vraciam sa späť na hrebeň. Presne ponad chodník pozorujem turistov ktorí si púšťajú šarkana, je tu S. Frčím späť smer Suchý. Tu dotáčam spolu s Moskytom a hore nado mnou asi 300 m je Fero na ceste do Terchovej. Otačam vo výške 1800 smer Straník. mal by som doletieť. V pohode šetrím výšku v dýchankoch už nad rovinou. Mám pre dnešok dosť, som plný pohľadov a zážitkov. Dolina nosí ale stíham ešte cieľový kruh. Kus som to skôr pustil od seba a pristávam 2,5 m od stredu kruhu. Inak by som to asi "natrel" Lacovi.
"Strááášne sklamaný" balím krídlo a chytám debku z môjho hladu a výsledku.
Trojeurová večera sklamala ale inak očiň fasa.
Ešte jednu vec. V nedeľu som ja nepolietal ale vidieť toľko rogal na kopci, bola pre mňa neskutočná radosť pre budúcnosť HG. To všetko v objatí farebných púpav, planktonu a žampionov, ktoré sa tam všade vyskytovali.

[pegas]

V sobotu sme po uzavretí okna na pristávačke pozorovali Pluča ako letí s motorovým Doodle bugom, ale viac ma zaujalo to krídlo - Wills Wing Falcon.

Ešte pred rokmi o Falcone básnili na OZ Reporte, aké je to úžasne ovládateľné krídlo a ako sa s ním ľahko uchytáva v termike. Vždy som ho chcel vyskúšať, takže keď Ivan medzi rečou nadhodil, že si ho môžem vyskúšať, dal mi tým do hlavy riadneho chrobáka. Dva roky ma síce lietanie nelákalo, ale toto je niečo úplne iné - je to ľahké a pomalé, takže s tým by odštartoval aj chromý, a hlavne ma ťahala zvedavosť.

Ráno Ivan potvrdil ponuku, takže sa išlo na vec. Keď som ho zobral na plece, prekvapilo ma aké je ľahké. Ešte keď som bol v nejakej forme a nosil som na Háj svoj 42-kilový Aeros KPL, občas som si preťažil chrbtové svaly tak, že som to cítil aj na druhý deň. Už som dva roky nič na chrbte nenosil, ale s falkonom som vybehol hore na štart ako nič. Je ale trochu dlhší (nábežky majú 5.5m), takže treba myslieť do ktorej garáže ho človek chce dať.

Pretože som nemal žiadny postroj, Ivan mi požičal ležačku. Bola z trochu tenšieho materiálu, preto v polohe ležmo trochu ťahala na hrudi, ale za pol hodiny skúšania s preklápaním pri hangári som si na ňu zvykol. Najviac skúšania som venoval kolenným návlekom, aby som si ich vedel pred pristátím posunúť vyššie.

Pri stavaní krídla na štarte, som chvíľu váhal, či nerobím chybu, že zas skúšam nové krídlo, a chystám sa letieť bez padáku. Ale - toto krídlo vyzerá omnoho bezpečnejšie, než na čom som doteraz lietal (počnúc Pallasom a končiac KPL-kom). A - naposledy, keď som mál záložný padák, bol mi nanič, lebo ma nenapadlo ho použiť. Teraz budem v omnoho väčšom bezpečí na tomto krídle aj bez padáka. O to väčšiu pozornosť som venoval krídlu - už-už som to chcel vzdať, keď som videl, že úväz nie je ničím mechanicky zaistený, ale upokojil som sa, keď som zistil, že medzi ním a kýlom je nejaké silné kaučukové lepidlo. Premeral som si rozmery krídla, a keď sa potvrdilo, že plocha krídla je naozaj 18 metrov štvorcových, povedal som si, že s tým štartom a pristátím to bude naozaj pohoda.

Prekvapili ma pocity pri chystaní na štart. Doteraz to bola vždy príprava na boj - dlhé chystanie ťažkotonážneho duralového rýchlika a dôkladné ustrojovanie sa do 10-kilového postroja zo všetkým tým obliekaním, vysielačkami a prístrojmi. Teraz to bolo ako keby som sa chystal na vychádzku - v jednej ruke ľahká prilba, v druhej hrsť šnúrok a handry - vraj postroj. Len krídlo a ja. Úplný relax. Na štarte mi Marek Dragošek a Jaro Mucha urobili miesto a ja som to bez čakania odpálil. Bolo to úplne automatické, zbytočne rýchle, akoby som naposledy štartoval včera. Ešte aj ten bojový pokrik bol skoro automatický

Po štarte som si kúsok odletel do priestoru, a keď som cítil, že som vletel do iného vzduchu, zatočil som. Zachvíľu sme sa stretli s Edom a točili pekne na uchu do výšky štartu. Potom mi skrížil kruhy nejaký paraglajdista, tak som sa na to vykašlal, a išiel si hľadať stupáky nad pristávačku. Bol som tam sám, tak som sa vyžíval v cítení termických hríbov podo mnou a v ich ustreďovaní. Stúpanie som odhadoval podľa polohy okolitých kopcov voči vzdialenému horizontu. Potom sa ku mne pridala jedna pekná paraglajdistka, a pozorovali sme ako všetci pod nami zlietavajú na pristátie. V tom ľahkom postroji som sa cítil ako nahý - stále som mal pocit, že mi nohy z nákolenníkov vypadnú, a podvedome som napínal svalstvo nôh. Po nejakej hodine sme to vyškrabali nad úroveň kŕdľa, ktorý točil nejakého pol kilometra severnejšie - pri Straníku. V jednom momente som musel v jednom silnejšom stupáku falkona poriadne nakloniť, a bol som prekvapený, ako pekne si drží svoj náklon bez zásahov do riadenia. Točil som tesne s Robom Setničkom, a podľa neho sme mali nejakých 1400m nadmorských.

Moje zmľandravené krčné a chrbtové svaly ma presvedčili, že chcem ísť dole, tak som sa začal vyhýbať stupákom, ale nad pristávačkou to aj v 150m ešte pekne udieralo - stačilo chcieť a mať možno krídlo ako je Falcon. Skúšal som pádovku, a s natiahnutými rukami to letelo ešte bez hojdania padajúceho listu. Pristátie bez problému - odtlačil som, ako som bol zvyknutý na KPL - keď som mal ruky natiahnuté do pravého uhla, zvyšok vzdialenosti som už prudko odstrčil - a krídlo zastalo pekne rovno na nohy.

Záver?
Ak budem ešte chcieť lietať hlavou dole, tak si asi zaobstarám krídlo podobné Falconovi - možno s Hamanovou plutvou pre skrátenie doklzu (pre prípad pristátia na nejaké rúbanisko). Sú tu síce aj ľahké krídla Wills-Wing U2 a Funsterwalder Funfex, ale jednopoťah falkona má jednu obrovskú výhodu - jeho klenutý profil lieta pri vyšších uhloch nábehu a tým aj pri vyššom súčiniteli vztlaku, a je teda omnoho pomalší ako hocijaký dvojpoťah. To, čo stráca na kĺzavosti, doháňa vďaka väčšiemu uhlu nábehu a väčšej ploche (18m2) na nižšom opadaní, takže sa v tom ľahšie ustreďujú všelijaké slabé "prdy". Asi to nie je krídlo do Nízkych Tatier, ale na prelety po vetre na východoslovenských rovinách bude dobré.

[Norbert]

Gaspi, som velmi rad ze Ta to znovu chytilo...

[Laco]

Dochtore, som rád, že si konečne napísal, ...bol to "kombek" ako sa patrí. Naviazal si na rovnakom mieste v rovnakom čase. Ale hlavne poučený. Pozorne som sledoval tvoj štart a keď som videl že po štarte odlietaš od kopca a nenapínaš priečnik, vedel som, že bude dobre .
Piloti s "onakvuejšou" výbavou boli dole za 5 minút...

A toto je tiež alternatíva: http://www.icaro2000.com/Products/Hangg ... X2/RX2.htm

[Karel Haman]

Tady je s mírným zpožděním report z víkendu na Straníku: http://www.hanggliding.cz/aktuality/rog ... -pristani/" onclick="window.open(this.href);return false;
Všechny zdravím.

[Chefo]

Peto gratulujem ku skvelemu kombeku, neskutocne dobre sa to citalo. Palec hore . Vitaj a este dlho lietaj

[sidewinder]

Sedel som tam po sest minutovom zletaku a sem tam mrkol na toho ziaka ako sa tam vrti a vrti.. a celi cas mi vrtalo koho je to ziak a reku velmi dobry je.. potom bol vyssie a vyssie... . hmmm "mam sa co ucit"
zrazu sadol a to gaspi bez pristrojov, 1h v lufte po takej pauze.. veru pan pilot.. pripajam sa ku gratulacii.

[Michal]

Pegas - asi Ta lietanie bavi. Takych je malo , som rad.

[MilanNR]

Súhlasím s tebou Gašpi. Ja som z mojim Falkonom nesmierne spokojní. Je to fakt easy glider. Ked lietam z Doodlebugom to je rozprávka. Tu je video z víkendu.

http://www.youtube.com/watch?v=LSH2VdQvvgA" onclick="window.open(this.href);return false;

[juraj]

Gaspi, co toto riesenie pre Teba a Tvoju chrbticu?
http://www.youtube.com/watch?v=eaaxHTSdN2Q" onclick="window.open(this.href);return false;

[eduardo]

No ty kokos...rogalo a padakovy postroj. Kam ten vyvoj speje? Uz mi to pomali pripada jak transformers. Mozno keby vletel do mraku, tak z neho uz vyleti vyrnik...

[pegas]

Nevyzerá to až tak nezmyselne, ale:
- človek lieta skoro iba pri jednom uhle nábehu a rýchlosti (čo by pri Falcone až tak nevadilo)
- nedá sa tak dobe odtlačiť pri pristátí (aj to video je seknuté práve tam)

Na druhú stranu
- krk OK
- chrbát OK (netreba trčiť nohy do strany - rukami tlačíš priamo v ose ťažiska)

Uvidím.

[Michal]

tu to je tiez, z ineho uhla: http://www.youtube.com/watch?v=1jPRJfQggRI . Taketo sedenie na chrbticu asi nic moc. Kapotovanu aerodynamicku kvapku si viem predstavit.

[eduardo]

Chlopi naco vymyslat?
http://www.youtube.com/watch?v=k4d9_9kBbrU" onclick="window.open(this.href);return false;