Ale inak nádherný slnečný neskoro-októbrový deň. Ráno Jaro odpískal ideu na strávenie dnňa v spoločnosti rogala a tak sme zostali len Robo M. a ja. Po telefóne Paľovi na ďaleký východ, nasledovala tá najsprávnejšia reakcia: "Počkaj, kým naložím rogalo a Vlada a ideme."
Paľo po neistote na rampe odštartoval dobre, dúfam, že už má všetky traumy a stresy za sebou. Ten veľký atlas mu opadáva naozaj veľmi pomaly, škoda že tepovú frekvenciu dostal do normálu až keď už bolo načase chystať sa na pristátie. Mohol aspoň polhdinku posvahovať. (čo sa ale v takýchto podmienkach nedalo 200 metrov od svahu
) Pokiaľ ale našiel stratenú sebadôveru, tak je to dôležitejšie ako nejaká svahovačka.Vlado H. podal štandardný výkon, akurát že jemu s Polarisom nepomohlo ani to, že bol pri svahu o polovicu bližšie ako Paľo. V jeho konfigurácii to už chcelo vylietaného pilota.
Nakoniec sme s Robom pobudli na svaho niečo cez 1,5 hod. Bolo to také lietanie, kde sme dodržali predpisy ZL-1 z čias zväzarmu.
Je síce pravda, že už by som bol viackrát pristál, keby tam nebol Robo... a on nie a nie. Na druhej strane som si uvedomil, prečo to PG tak baví to oberanie stromových plodov. Pri "preletoch" v "šiškových" výškach naozaj vidieť, že tie "preskoky" sú na dosť vysokých rýchlostiach.
A bodku za dňom som dal svojím elegantným prisátim.
