Nestihol som ešte napísať žiadny report zo súťaže. Pripájam aspoň link na fotky. Robil ich jeden rakúsky pilot, ktorý lietal na ATOSe.
https://plus.google.com/photos/11116809 ... 3351486209" onclick="window.open(this.href);return false;
Tu je link na prelety madarov.
http://www.xcontest.org/world/cs/vyhled ... tu/?filter" onclick="window.open(this.href);return false;[point]=18.21082%2047.0074&list[sort]=pts&list[dir]=down
Ja ešte musím nainštalovať nejaký program (neviem aký), aby som mohol stiahnuť svoje prelety z GPS. Ak sa mi to podarí, zverejním.
Balatonfokajár
-
jaro
- Príspevky: 4209
- Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:39 pm
- Bydlisko: Prešov
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Balatonfokajár
Nasťahuj, napíš niečo pre čitateľov.
Re: Balatonfokajár
Siraly kupa 2014
Hoci moja pociatocna euforia pre napisanie clanku, navratom do realu trochu vyprchala, pokusim sa aj tak nieco zbuchat. Snad sa to bude dat citat.
Takze zase po dlhom case som mal vsetko tak idealne nakonfigurovane, ze som si normalne, bez vycitiek a s Jankynym pozehnanim mohol ist na 4 dni zalietat. Boli to uzasne 4dni volna, kedy som nemusel riesit absolutne ziadne hluposti, nic, iba, len a len lietanie. Dost mi to pripominalo stare casy, ked sme chodili do Dunaujvarosu, alebo casy Podbrezovej. Aj tu sa stretla velka kopa ludi, naladenych na rovnakej vlnovej dlzke. Toto bol vlastne taky dvojpretek. V prvom rade tam mali sutaz piloti motorovych rogal. Ta prebiehala od piatka do nedele, kazde rano a potom podvecer. Medzi tymto casom sme vdaka termike lietali aj my.
Hoci som vo stvrtok vyrazil z Kosic s malou nadejou, ze si v ten den este polietam, nakoniec som ani kvoli pocasiu, ani kvoli neskutocnej svalovke radsej neletel. Den predtym som u brata pokladal plavajucu podlahu + vsetko co s tym suvisi {nabytok, gaucovka, TV, repraky…} Mal som taku svalovku, ze som chodil ako robot. Cestou na letisko, sme so Sanim pozorovali prevyvoj kumulov, z coho vznikli na mnohych miestach prehanky. Po prichode na letisko nam Laci bacsi, pan ucitel a vlekaci pilot z Gyongyosu oznamil, ze ideme neskoro. Chlapci uz odleteli a bola tu aj prehanka. Hovorim nevadi, aj tak si potrebujem oddychnut. Poobzerali sme si vsetko, co do tej doby stalo v hangary a cakali na prve telefonaty chlapcov, ze kam to az dotiahli. Vietor bol okolo 8m/s takze sa dalo tusit, ze po vetre to bude celkom dost kilometrov. Nemylili sme sa. Par ich popristavalo okolo Pecsu kde mali v ten den ciel. Po tejto informacii sme sa pobrali ubytovat. Ani som nezavidel…no dobre, trochu ano…viac som vsak rozmyslal nad tym ako budem zajtra vladat letiet a tiez som mal respekt pred aerovlekom. Predsa len, naposledy som sa vlekal pred 7mimy rokmi.
PIATOK
Druhy den zacal krasnym, slnecnym ranom. Telo ma uz, az tak nebolelo, takze to nebolo zle. Ved ked sa dam do prevadzkovej teploty, snad to prejde. Na letisku bolo plno uz od rana. Pribudli tam GIRa (mimochodom vsetky mali slovenske imatrikulacky), Apollo FOXi, mnoho motorovych rogal, nejake lietadla ktorych vyrobcu nepoznam a samozrejme Saniho vetron. Okolo desiatej som si postavil svojho vtaka aj ja. Pekne na travicke vedla hangaru. Ukotvil som ho a isiel obdivovat techniku. Ked konecne dosli rogalisti rozpraval som s nimi ake to vcera bolo. Zevraj sa troche bliskalo, bolo sa treba vyhynat prehankam, ale inak sa v niektorych usekoch dalo v pohode delfinovat na ich hrane. Do kempu sa pozvazali vecer po dvanastej.
Na letisku fukal S/SV, takze okolo dvanastej sme sa pobrali na druhu stranu startovacej drahy. Pomali prichadzali dalsi piloti, dokonca aj dvaja rakusania z Grazu s Atosmi. Sani isiel s vetronom otestovat pocasie. Dal som si teda skusobny aerovlek. Start z vozika v pohode. Vo vzduchu som vsak zistil ze Laci bacsi je pre mna dost rychli, kedze hrazdu som cely cas musel tahat ku kolenam a pritom som mal napnute asi na 2/3. Sedemdesiatka na GPS to potvrdzovala. Vsetko vsak islo normalne, bolo to len trochu nepohodlne a hlavne tvrde v zakrutach. V jednom momente, cca v 300m nad letiskom som sa vsak dostal do situacie, kedy som sa radsej vypol. Po pristati som uz druhy krat nesiel, kedze sa prave rozhodovalo o prvej discipline. Po dlhom tukani sa mi ju konecne podarilo dostat do GPS. Ked uz sa zdalo ze budeme startovat v najlepsom intervale dna, prisiel nas slusne „zdrbat“ jeden z organizatorov, ze preco nejdeme na otvorenie. Takze rychlo spat do hangaru ,aby sme po niekolkych minutach oficialit a teplzch slov opat utekali spat ku kridlam. O 15stej sme konecne startovali. Pocasie uz davno zilo. Start v pohode, zase za Lacim, teraz som sa vsak vypol az v 500m. Ty vlekaci su uz naozaj vymakany machri. Pocas vlekania tiez sleduju kde je termika a v poslednych metroch vas do nej dovlecu a odmavaju. Ihned som zacal kruzit a kochat sa pohladom na Balaton, ktoreho voda hrala do zelena, slabomodra az purpurova. Poobzeral som aj obrovske stavenisko vedla letiska, ktore vyzeralo ako jedna velka jama piesku. Buduci motocyklovy okruh. Disciplina bola lomena trat s jednym otocakom v Simontornya a cielom v Dombovar. Cela na zadobocny, neskor viac bocny vietor. Dole na juh. Samozrejme dlha pauza si vybrala svoju dan. V tom velkom nadseni mi akosi uslo, ze na trat by bolo najlepsie vyrazit z vychodnej pozicie a tak zacat pilovat. Prvou termikou som sa vsak nechal zafuknut na JZ a veselo pokracoval dalej. Dalsie prebudenie nastalo, ked som chcel konecne zistit, kde vlastne ten otocak je (na zemi ma to nenapadlo, alebo som nemal cas...) Dovtedy som cely cas pozeral iba na sipku ukazujucu k OB, pamatal som si vsak, ze existuje aj taka funkcia, ktora ukazuje poziciu od kurzu. Ako sa vsak preklikat? No a ked som na to konecne prisiel, a chcel sa vratit na kurz, prisla aj seria zlych rozhodnuti, ktora viedla k tomu, ze som pristal asi 20km uplne v prdeli od kurzu, na krizovatke medzi dedinkou Tamasi a Kecsegepuszta. Dostupi boli v ten den cca 1740mnm, rozumna pracovna vyska do 600m, moj najsilnejsi stupak 2m. Jeden krat som si “udrel hlavu do zakladne” a par krat mi usiel dokonca aj dvojmeter z pod rite. Po pristati som nevedel ci sa mam tesit z letu, alebo nadavat aky som blbec. Ostatny chlapci popristavali niekde za 1 OB. Vecer na letisku, pri pivku im vravim: chlapi, prisiel som na tri smutne veci. Neviem ovladat GPS, neviem tocit termiku a neviem sa rychlo a spravne rozhodovat. Esteze ma utesili, kamarati: Jeeezismaria iba to? My sme si mysleli ze ti uz nestoji, alebo nieco horsie.
SOBOTA
Treti den zacal krasnym, slnecnym ranom. Sani pri ranajkach studoval na nete pocasie a hovoril o paradnom dni s dostupmi do 2000mnm. O desiatej sme boli na letisku. Motoraci prave koncili prvu cast dna, tak sme chvilu sledovali, ako pristavaju s vypnutym motorom. Excellentne, niektory dokonca presne. Otvoril som zase pri hangari, poobzeral stojacu techniku, postretaval kopu kamaratov. Dnes dokonca prisli aj dve madarske esa, Szasz Peter a Endre Kovacs. Zase som to na startovacom voziku previezol na juznu stranu, aj ked vietor bol zrana juzny, no neskor sa otocil. Trat s jednym OB v dedine Pusztavam, tam a spat 95km, bola vypisana uz o 12:00, takze sa zdalo ze konecne vyuzijeme najlepsie podmienky. V tom sa vsak vo vzduchu objavila policajna helikoptera, z ktorej po pristati vystupili styria uniformovany policati s aktoveckou a vydali sa smerom k nam. Zrazu sa vyparili vlekaci piloti. Isli si vsak iba do hangaru pre doklady. Par pilotom skontrolovali nalepky na kridlach a papiere. Ked som sa pytal Saniho o com s nimi tak dlho debatoval, hovoril, ze od neho pytali aj prevazdkovy manual od vetrona. Dalo mu to trochu namahy, kym im vysvetlil aka je to hruba knizka, ale obisiel iba so slovnym upozornenim. Okolo 13stej sme konecne startovali. Najprv Endre, ja hned za nim. Vlekal ma uz Gabor, ktory mal pomalsie kridlo. Pri tom ako mi daval do ruky koniec lana, mi hovori, ze poistka je iba na mojej strane, lebo jemu sa odtrhla, tak to ma uviazane na priamo. Start v pohode, aj rychlost okolo 55km uplne super. V dvesto metroch nad letiskom zrazu ejha…tah lana povolil, rychlo pozriem na hrud, moja strana je dobra, padacik na lane sa vsak nafukol a ja som pozeral ako cele leti podomna. Lano sa uvolnilo na strane vlecny a ja som ho tahal za sebou, aby som ho nezazhodil daleko v poli. Znamenalo by to vyradenie jednej vlecny, kym ho najdu. Zhodil som ho presne vedla drahy, k noham Gurigu a Csiga Saniho, urobil rozpocet a elegantne sadol na drahe, 3 metre za vysokou travou. Zozal som aj potlesk, bolo to prijemne, trosku som povyrastol. Pockal som kym Gabor nahodi lano a druhy start ma uz odmaval v 550 nad letiskom (50m ako bonus ze som mu nestratil lano). O 13:30 som uz bol pod zakladnou v 2100 mnm a cakal na okno o 14stej. Este ma napadlo ze pristanem, lebo mi bola zima, reku sa lepsie obleciem. Nastastie som to nezrealizoval. Ostatny vsak akosi nesli do vzduchu, neskor som sa dozvedel, ze sa otocil vietor a museli sa presunut. Takze som sa obzeral s kym pojdem na trat. Pod dalsim mrakom vidim dve rogala. Reku dobre, pojdeme traja. Ale moment, take zlte rogalo ako je tam nikto nema. Tak som lepsie zaostril zrak a ono to bolo motorove rogalo…v 1770mnm…skoro som odpadol. Niekolkonasobny majster sveta, som sa dozvedel vecer. Tento let bol uz uplne iny ako den predtym. Skoro od zaciatku mi vychadzali vsetky rozhodnutia kam letiet, kde bude termika, znos aj praca s GPS. Mraky fungovali skoro rovnako, druhu termiku som hladal v 660mnm, zacinala 0,8m/s ale bolo treba dohladat jadro a hned sa to zmenilo na 2m, neskor na 4m. Nadherne siroke stupaky som tocil s full napnutym kridlom, na uchu. Vario sa islo zblaznit a ja tiez. Na toto som sa dlho tesil. Ten pocit ked som pocas letu maximalne sustredeny, podari sa mi vystredit stupak a pri jeho toceni spravne urcit znos tak, ze to na uchu, raketovou rychlostou napalim az do zakladne je nadherny. “Jemne” som teda napichol mrak a vydal sa so zatvorenymi ustami a napnutymi nohami, na dlhy preskok ponad nejake rybniky a mestecko Varpalota, na kraji ktoreho uz bol prvy kopcek a nad nim krasny kumul, ktory tahal prave tam, kde som predpokladal. Zistil som, ze moje kridlo je uzasne, lebo samo vyciti stred stupaku, staci ho len jemne korigovat. Po vleteni pod mrak zacina byt nekludne a citi zivy vzduch, samo sa nataca do stupaku. Cely let bola jedna balada o silnych stupakoch a dlhych preskokoch, dokonca aj o nejakych kopcoch a krasnych pohladoch. Letel som vsak pomali, lebo Endre to dotiahol az spat na letisko. Ja som pristal po 3:50 letu , nejakych cca 20 za OB pri dedinke Fehervarcsurgo. Spat na letisko mi chybalo este nejakych cca 35. Vyber pristavacky paradny, skracovacka tiez, akosi sa mi vsak nezdalo ze mam vysoku rychlost. Pritom som sa o smere vetra presvedcil niekolko krat. No co uz, uvidime, hovorim si, ako si tak ficim jak raketa pol metra nad zemou. Len to neposrat a nic nepolamat. Pristatie v pohode, aj ked mi kridlo jemne padlo na nufak. Nesiem k ceste a pozeram na vietor. Nic nefuka. De je chyba? Polozim kridlo, vyzliekam sa a vtedy kukaaaam, sak som pred pristatim nepovolil napinak. Cely cas som letel napnuty, aj v stupakoch, ze som na to nakoniec zabudol. Traja sedeli asi kilometer odo mna, aj ma zdrbali, ze preco som k nim neppristal mne sa vsak ich pristavacka nepacila. Bodaj by som tak samostatne rozmyslal aj dalsi den…
Vecer bol super. Kazdy bol spokojny. Rozpravalo sa o perfektne vydarenom dni a popritom sa vacsine z nas robili gulky za usami z toho, ako sme sa nevedeli dojest fazuloveho gulasu, ktoreho bolo asi tak 80 litrov. Nemal chybu. Vecer sa skoncil ohnostrojom, ktory sme so Sanim odpalili. Teda ja som mu len zohnal zapalovac. Neskor strelba pokracovala uz iba sporadickou palbou bez svetelnych, pre zmenu vsak aromatickych efektov. Pomali sa kazdy vytratil spat, tak sme isli aj my.
NEDELA
Stvrty den zacal krasnym slnecnym ranom, no s dodatkom: jeeezis, zase musim lietat. Po ranajkach ma to vsak preslo, hlavne ked Sani zase zistil na nete, ze budu dostupi do 2000.
Zase klasika, rozkladam pri hangari, no teraz sa uz nemusime presuvat na druhy koniec letiska. Fukal J/JZ. Motoraci mali vyhlasenie vysledkov + odovzdavanie cien. Potesili sme sa s nimi, dokonca aj pofotili na spolocnej fotke a isli vymyslat discipline. Nakoniec bola vypisana trat bez OB s cielom v dedinke Csep, 72km skoro po vetre. Takze sme leteli zase hore na sever, skoro po rovnakej trase ako vcera. Nad letiskom som dotocil nejakych 1900, co sa mi uz po trati viac nepodarilo. Zakladna vsak bola okolo cca 2000, no nevedel soma z tam vystupat. Vacsinu stupakov som opustal v 1800. Na trat sme leteli traja. Ja, Kis Attila a Laszlo Okros. Endre nam zase usiel. Pred mestom Varpalota nas dobehol Sani na vetroni. Neskutocne ako mu to klze, plus ta rychlost akou leti. Je to uplne ina dimenzia. Takze odteraz sme mali vlastneho stopara, alebo inak povedane, hladaca termiky. Aj nam samozrejme pomohol, ale tento den patril zase medzi tie naj. Siroka a silna termika, rychle preskoky. V cieli som bol za 1hod 30min. Keby som nebol posera a netocil do nebies posledny stupak 9km pred cielom, bol by soma j skor. Uz 18km pred cielom sme po kurze mali dost vyraznu vlnu, akoby dunu. Taky maly, tiahli kopcek kde sa to vsak vsetko trhalo a stupalo. Naozaj stacilo letiet rovno po vetre a ono to stupalo. Do ciela som doletel v 1400mnm a 15min som stacal vysku. Velmi sa mi nepacila pristavacka, kam uz sadli dvaja piloti. Mal som vyhliadnutu lepsiu, ale nechcel som im ani sebe, kazit radost. Tak som tam skusil pristat a bolo to take turbulentne a na h…., ze som zlomil trapeze. A este k tomu pravu, kde je napinak. Keby mi neprisiel pomoct miestny chlapik na motorke a Kis Attila, tak v tom vetre a na tom slnku sam zahyniem. Aj tak, kym sme to preniesli k ostatnym ku stromom, bol som uplne odrovnany. A to ma este cakalo skladanie. Zaujimave je, ze kazdy kto tam pristal, nadaval na toho blbca, ktory vybral tuto pristavacku. Tiez mali vyhliadnutu tu, ktoru aj ja. Lenze … stadovy efekt zase zafungoval. Sani doletel spat na letisko a prisiel pre mna autom. Cestou na letisko sme sledovali totalnu zapchu na dialnici M7 v smere na Bpest. Dokoca aj na privadzaci na dialnicu bola kolona cca 7km, mozno aj dlhsia kedze sme odbocili na letisko.
Pocasie teda vyslo paradne. Po cele styri dni slnko tak neskutocne palilo, az mi to niekedy pripominalo australiu. Dokonca pri skladani rogala boli hlinikove spiri ponechane na slnku tak horuce, ze ich bolo mozne chytit iba jemne medzi prsty. Som sa smial, ze akonahle ostane nejaka cast tela obnazena, hned je tam prvy stupen popalenia. Sak som aj chodil obleceny jak arab v habite.
Suma sumarum bola to krasna lietacia slavnost s podobnou myslienkou aku mala Anka pri organizovani Pohara Podbrezovej v r.2011, kedy lietali balony, padaky, motorove krosny aj rogala. Tu to vsak malo jednu vyhodu, ktora sa da realizovat iba na rovine. Vsetko sa dialo na jednom mieste. Starty, pristatia, divaci aj party. Snad nas pojde na buduci rok viac.
No a aby bol koniec pribehu rovnaky ako jeho zaciatok, resp. ak by si niekto myslel, ze som sa pocas lietania dokonale vystrabil z bolaciek a nabral kondicku, nieje to celkom tak. Ked som prisiel v pondelok domov, mal som vecer teplotu 39.4. Doteraz neviem z coho. Mozno z klimi v aute. S nou to bolo hrozne, no bez nej este horsie. No a rano o 4:30 som vstal do roboty totalne rozbyty. Chrbat zablokovany, nohy bolave. Normalne som musel rozmyslat ako si obleciem ponozky, lebo ani sa zohnut, ani nohu zodvihnut. Strasne.
Hoci moja pociatocna euforia pre napisanie clanku, navratom do realu trochu vyprchala, pokusim sa aj tak nieco zbuchat. Snad sa to bude dat citat.
Takze zase po dlhom case som mal vsetko tak idealne nakonfigurovane, ze som si normalne, bez vycitiek a s Jankynym pozehnanim mohol ist na 4 dni zalietat. Boli to uzasne 4dni volna, kedy som nemusel riesit absolutne ziadne hluposti, nic, iba, len a len lietanie. Dost mi to pripominalo stare casy, ked sme chodili do Dunaujvarosu, alebo casy Podbrezovej. Aj tu sa stretla velka kopa ludi, naladenych na rovnakej vlnovej dlzke. Toto bol vlastne taky dvojpretek. V prvom rade tam mali sutaz piloti motorovych rogal. Ta prebiehala od piatka do nedele, kazde rano a potom podvecer. Medzi tymto casom sme vdaka termike lietali aj my.
Hoci som vo stvrtok vyrazil z Kosic s malou nadejou, ze si v ten den este polietam, nakoniec som ani kvoli pocasiu, ani kvoli neskutocnej svalovke radsej neletel. Den predtym som u brata pokladal plavajucu podlahu + vsetko co s tym suvisi {nabytok, gaucovka, TV, repraky…} Mal som taku svalovku, ze som chodil ako robot. Cestou na letisko, sme so Sanim pozorovali prevyvoj kumulov, z coho vznikli na mnohych miestach prehanky. Po prichode na letisko nam Laci bacsi, pan ucitel a vlekaci pilot z Gyongyosu oznamil, ze ideme neskoro. Chlapci uz odleteli a bola tu aj prehanka. Hovorim nevadi, aj tak si potrebujem oddychnut. Poobzerali sme si vsetko, co do tej doby stalo v hangary a cakali na prve telefonaty chlapcov, ze kam to az dotiahli. Vietor bol okolo 8m/s takze sa dalo tusit, ze po vetre to bude celkom dost kilometrov. Nemylili sme sa. Par ich popristavalo okolo Pecsu kde mali v ten den ciel. Po tejto informacii sme sa pobrali ubytovat. Ani som nezavidel…no dobre, trochu ano…viac som vsak rozmyslal nad tym ako budem zajtra vladat letiet a tiez som mal respekt pred aerovlekom. Predsa len, naposledy som sa vlekal pred 7mimy rokmi.
PIATOK
Druhy den zacal krasnym, slnecnym ranom. Telo ma uz, az tak nebolelo, takze to nebolo zle. Ved ked sa dam do prevadzkovej teploty, snad to prejde. Na letisku bolo plno uz od rana. Pribudli tam GIRa (mimochodom vsetky mali slovenske imatrikulacky), Apollo FOXi, mnoho motorovych rogal, nejake lietadla ktorych vyrobcu nepoznam a samozrejme Saniho vetron. Okolo desiatej som si postavil svojho vtaka aj ja. Pekne na travicke vedla hangaru. Ukotvil som ho a isiel obdivovat techniku. Ked konecne dosli rogalisti rozpraval som s nimi ake to vcera bolo. Zevraj sa troche bliskalo, bolo sa treba vyhynat prehankam, ale inak sa v niektorych usekoch dalo v pohode delfinovat na ich hrane. Do kempu sa pozvazali vecer po dvanastej.
Na letisku fukal S/SV, takze okolo dvanastej sme sa pobrali na druhu stranu startovacej drahy. Pomali prichadzali dalsi piloti, dokonca aj dvaja rakusania z Grazu s Atosmi. Sani isiel s vetronom otestovat pocasie. Dal som si teda skusobny aerovlek. Start z vozika v pohode. Vo vzduchu som vsak zistil ze Laci bacsi je pre mna dost rychli, kedze hrazdu som cely cas musel tahat ku kolenam a pritom som mal napnute asi na 2/3. Sedemdesiatka na GPS to potvrdzovala. Vsetko vsak islo normalne, bolo to len trochu nepohodlne a hlavne tvrde v zakrutach. V jednom momente, cca v 300m nad letiskom som sa vsak dostal do situacie, kedy som sa radsej vypol. Po pristati som uz druhy krat nesiel, kedze sa prave rozhodovalo o prvej discipline. Po dlhom tukani sa mi ju konecne podarilo dostat do GPS. Ked uz sa zdalo ze budeme startovat v najlepsom intervale dna, prisiel nas slusne „zdrbat“ jeden z organizatorov, ze preco nejdeme na otvorenie. Takze rychlo spat do hangaru ,aby sme po niekolkych minutach oficialit a teplzch slov opat utekali spat ku kridlam. O 15stej sme konecne startovali. Pocasie uz davno zilo. Start v pohode, zase za Lacim, teraz som sa vsak vypol az v 500m. Ty vlekaci su uz naozaj vymakany machri. Pocas vlekania tiez sleduju kde je termika a v poslednych metroch vas do nej dovlecu a odmavaju. Ihned som zacal kruzit a kochat sa pohladom na Balaton, ktoreho voda hrala do zelena, slabomodra az purpurova. Poobzeral som aj obrovske stavenisko vedla letiska, ktore vyzeralo ako jedna velka jama piesku. Buduci motocyklovy okruh. Disciplina bola lomena trat s jednym otocakom v Simontornya a cielom v Dombovar. Cela na zadobocny, neskor viac bocny vietor. Dole na juh. Samozrejme dlha pauza si vybrala svoju dan. V tom velkom nadseni mi akosi uslo, ze na trat by bolo najlepsie vyrazit z vychodnej pozicie a tak zacat pilovat. Prvou termikou som sa vsak nechal zafuknut na JZ a veselo pokracoval dalej. Dalsie prebudenie nastalo, ked som chcel konecne zistit, kde vlastne ten otocak je (na zemi ma to nenapadlo, alebo som nemal cas...) Dovtedy som cely cas pozeral iba na sipku ukazujucu k OB, pamatal som si vsak, ze existuje aj taka funkcia, ktora ukazuje poziciu od kurzu. Ako sa vsak preklikat? No a ked som na to konecne prisiel, a chcel sa vratit na kurz, prisla aj seria zlych rozhodnuti, ktora viedla k tomu, ze som pristal asi 20km uplne v prdeli od kurzu, na krizovatke medzi dedinkou Tamasi a Kecsegepuszta. Dostupi boli v ten den cca 1740mnm, rozumna pracovna vyska do 600m, moj najsilnejsi stupak 2m. Jeden krat som si “udrel hlavu do zakladne” a par krat mi usiel dokonca aj dvojmeter z pod rite. Po pristati som nevedel ci sa mam tesit z letu, alebo nadavat aky som blbec. Ostatny chlapci popristavali niekde za 1 OB. Vecer na letisku, pri pivku im vravim: chlapi, prisiel som na tri smutne veci. Neviem ovladat GPS, neviem tocit termiku a neviem sa rychlo a spravne rozhodovat. Esteze ma utesili, kamarati: Jeeezismaria iba to? My sme si mysleli ze ti uz nestoji, alebo nieco horsie.
SOBOTA
Treti den zacal krasnym, slnecnym ranom. Sani pri ranajkach studoval na nete pocasie a hovoril o paradnom dni s dostupmi do 2000mnm. O desiatej sme boli na letisku. Motoraci prave koncili prvu cast dna, tak sme chvilu sledovali, ako pristavaju s vypnutym motorom. Excellentne, niektory dokonca presne. Otvoril som zase pri hangari, poobzeral stojacu techniku, postretaval kopu kamaratov. Dnes dokonca prisli aj dve madarske esa, Szasz Peter a Endre Kovacs. Zase som to na startovacom voziku previezol na juznu stranu, aj ked vietor bol zrana juzny, no neskor sa otocil. Trat s jednym OB v dedine Pusztavam, tam a spat 95km, bola vypisana uz o 12:00, takze sa zdalo ze konecne vyuzijeme najlepsie podmienky. V tom sa vsak vo vzduchu objavila policajna helikoptera, z ktorej po pristati vystupili styria uniformovany policati s aktoveckou a vydali sa smerom k nam. Zrazu sa vyparili vlekaci piloti. Isli si vsak iba do hangaru pre doklady. Par pilotom skontrolovali nalepky na kridlach a papiere. Ked som sa pytal Saniho o com s nimi tak dlho debatoval, hovoril, ze od neho pytali aj prevazdkovy manual od vetrona. Dalo mu to trochu namahy, kym im vysvetlil aka je to hruba knizka, ale obisiel iba so slovnym upozornenim. Okolo 13stej sme konecne startovali. Najprv Endre, ja hned za nim. Vlekal ma uz Gabor, ktory mal pomalsie kridlo. Pri tom ako mi daval do ruky koniec lana, mi hovori, ze poistka je iba na mojej strane, lebo jemu sa odtrhla, tak to ma uviazane na priamo. Start v pohode, aj rychlost okolo 55km uplne super. V dvesto metroch nad letiskom zrazu ejha…tah lana povolil, rychlo pozriem na hrud, moja strana je dobra, padacik na lane sa vsak nafukol a ja som pozeral ako cele leti podomna. Lano sa uvolnilo na strane vlecny a ja som ho tahal za sebou, aby som ho nezazhodil daleko v poli. Znamenalo by to vyradenie jednej vlecny, kym ho najdu. Zhodil som ho presne vedla drahy, k noham Gurigu a Csiga Saniho, urobil rozpocet a elegantne sadol na drahe, 3 metre za vysokou travou. Zozal som aj potlesk, bolo to prijemne, trosku som povyrastol. Pockal som kym Gabor nahodi lano a druhy start ma uz odmaval v 550 nad letiskom (50m ako bonus ze som mu nestratil lano). O 13:30 som uz bol pod zakladnou v 2100 mnm a cakal na okno o 14stej. Este ma napadlo ze pristanem, lebo mi bola zima, reku sa lepsie obleciem. Nastastie som to nezrealizoval. Ostatny vsak akosi nesli do vzduchu, neskor som sa dozvedel, ze sa otocil vietor a museli sa presunut. Takze som sa obzeral s kym pojdem na trat. Pod dalsim mrakom vidim dve rogala. Reku dobre, pojdeme traja. Ale moment, take zlte rogalo ako je tam nikto nema. Tak som lepsie zaostril zrak a ono to bolo motorove rogalo…v 1770mnm…skoro som odpadol. Niekolkonasobny majster sveta, som sa dozvedel vecer. Tento let bol uz uplne iny ako den predtym. Skoro od zaciatku mi vychadzali vsetky rozhodnutia kam letiet, kde bude termika, znos aj praca s GPS. Mraky fungovali skoro rovnako, druhu termiku som hladal v 660mnm, zacinala 0,8m/s ale bolo treba dohladat jadro a hned sa to zmenilo na 2m, neskor na 4m. Nadherne siroke stupaky som tocil s full napnutym kridlom, na uchu. Vario sa islo zblaznit a ja tiez. Na toto som sa dlho tesil. Ten pocit ked som pocas letu maximalne sustredeny, podari sa mi vystredit stupak a pri jeho toceni spravne urcit znos tak, ze to na uchu, raketovou rychlostou napalim az do zakladne je nadherny. “Jemne” som teda napichol mrak a vydal sa so zatvorenymi ustami a napnutymi nohami, na dlhy preskok ponad nejake rybniky a mestecko Varpalota, na kraji ktoreho uz bol prvy kopcek a nad nim krasny kumul, ktory tahal prave tam, kde som predpokladal. Zistil som, ze moje kridlo je uzasne, lebo samo vyciti stred stupaku, staci ho len jemne korigovat. Po vleteni pod mrak zacina byt nekludne a citi zivy vzduch, samo sa nataca do stupaku. Cely let bola jedna balada o silnych stupakoch a dlhych preskokoch, dokonca aj o nejakych kopcoch a krasnych pohladoch. Letel som vsak pomali, lebo Endre to dotiahol az spat na letisko. Ja som pristal po 3:50 letu , nejakych cca 20 za OB pri dedinke Fehervarcsurgo. Spat na letisko mi chybalo este nejakych cca 35. Vyber pristavacky paradny, skracovacka tiez, akosi sa mi vsak nezdalo ze mam vysoku rychlost. Pritom som sa o smere vetra presvedcil niekolko krat. No co uz, uvidime, hovorim si, ako si tak ficim jak raketa pol metra nad zemou. Len to neposrat a nic nepolamat. Pristatie v pohode, aj ked mi kridlo jemne padlo na nufak. Nesiem k ceste a pozeram na vietor. Nic nefuka. De je chyba? Polozim kridlo, vyzliekam sa a vtedy kukaaaam, sak som pred pristatim nepovolil napinak. Cely cas som letel napnuty, aj v stupakoch, ze som na to nakoniec zabudol. Traja sedeli asi kilometer odo mna, aj ma zdrbali, ze preco som k nim neppristal mne sa vsak ich pristavacka nepacila. Bodaj by som tak samostatne rozmyslal aj dalsi den…
Vecer bol super. Kazdy bol spokojny. Rozpravalo sa o perfektne vydarenom dni a popritom sa vacsine z nas robili gulky za usami z toho, ako sme sa nevedeli dojest fazuloveho gulasu, ktoreho bolo asi tak 80 litrov. Nemal chybu. Vecer sa skoncil ohnostrojom, ktory sme so Sanim odpalili. Teda ja som mu len zohnal zapalovac. Neskor strelba pokracovala uz iba sporadickou palbou bez svetelnych, pre zmenu vsak aromatickych efektov. Pomali sa kazdy vytratil spat, tak sme isli aj my.
NEDELA
Stvrty den zacal krasnym slnecnym ranom, no s dodatkom: jeeezis, zase musim lietat. Po ranajkach ma to vsak preslo, hlavne ked Sani zase zistil na nete, ze budu dostupi do 2000.
Zase klasika, rozkladam pri hangari, no teraz sa uz nemusime presuvat na druhy koniec letiska. Fukal J/JZ. Motoraci mali vyhlasenie vysledkov + odovzdavanie cien. Potesili sme sa s nimi, dokonca aj pofotili na spolocnej fotke a isli vymyslat discipline. Nakoniec bola vypisana trat bez OB s cielom v dedinke Csep, 72km skoro po vetre. Takze sme leteli zase hore na sever, skoro po rovnakej trase ako vcera. Nad letiskom som dotocil nejakych 1900, co sa mi uz po trati viac nepodarilo. Zakladna vsak bola okolo cca 2000, no nevedel soma z tam vystupat. Vacsinu stupakov som opustal v 1800. Na trat sme leteli traja. Ja, Kis Attila a Laszlo Okros. Endre nam zase usiel. Pred mestom Varpalota nas dobehol Sani na vetroni. Neskutocne ako mu to klze, plus ta rychlost akou leti. Je to uplne ina dimenzia. Takze odteraz sme mali vlastneho stopara, alebo inak povedane, hladaca termiky. Aj nam samozrejme pomohol, ale tento den patril zase medzi tie naj. Siroka a silna termika, rychle preskoky. V cieli som bol za 1hod 30min. Keby som nebol posera a netocil do nebies posledny stupak 9km pred cielom, bol by soma j skor. Uz 18km pred cielom sme po kurze mali dost vyraznu vlnu, akoby dunu. Taky maly, tiahli kopcek kde sa to vsak vsetko trhalo a stupalo. Naozaj stacilo letiet rovno po vetre a ono to stupalo. Do ciela som doletel v 1400mnm a 15min som stacal vysku. Velmi sa mi nepacila pristavacka, kam uz sadli dvaja piloti. Mal som vyhliadnutu lepsiu, ale nechcel som im ani sebe, kazit radost. Tak som tam skusil pristat a bolo to take turbulentne a na h…., ze som zlomil trapeze. A este k tomu pravu, kde je napinak. Keby mi neprisiel pomoct miestny chlapik na motorke a Kis Attila, tak v tom vetre a na tom slnku sam zahyniem. Aj tak, kym sme to preniesli k ostatnym ku stromom, bol som uplne odrovnany. A to ma este cakalo skladanie. Zaujimave je, ze kazdy kto tam pristal, nadaval na toho blbca, ktory vybral tuto pristavacku. Tiez mali vyhliadnutu tu, ktoru aj ja. Lenze … stadovy efekt zase zafungoval. Sani doletel spat na letisko a prisiel pre mna autom. Cestou na letisko sme sledovali totalnu zapchu na dialnici M7 v smere na Bpest. Dokoca aj na privadzaci na dialnicu bola kolona cca 7km, mozno aj dlhsia kedze sme odbocili na letisko.
Pocasie teda vyslo paradne. Po cele styri dni slnko tak neskutocne palilo, az mi to niekedy pripominalo australiu. Dokonca pri skladani rogala boli hlinikove spiri ponechane na slnku tak horuce, ze ich bolo mozne chytit iba jemne medzi prsty. Som sa smial, ze akonahle ostane nejaka cast tela obnazena, hned je tam prvy stupen popalenia. Sak som aj chodil obleceny jak arab v habite.
Suma sumarum bola to krasna lietacia slavnost s podobnou myslienkou aku mala Anka pri organizovani Pohara Podbrezovej v r.2011, kedy lietali balony, padaky, motorove krosny aj rogala. Tu to vsak malo jednu vyhodu, ktora sa da realizovat iba na rovine. Vsetko sa dialo na jednom mieste. Starty, pristatia, divaci aj party. Snad nas pojde na buduci rok viac.
No a aby bol koniec pribehu rovnaky ako jeho zaciatok, resp. ak by si niekto myslel, ze som sa pocas lietania dokonale vystrabil z bolaciek a nabral kondicku, nieje to celkom tak. Ked som prisiel v pondelok domov, mal som vecer teplotu 39.4. Doteraz neviem z coho. Mozno z klimi v aute. S nou to bolo hrozne, no bez nej este horsie. No a rano o 4:30 som vstal do roboty totalne rozbyty. Chrbat zablokovany, nohy bolave. Normalne som musel rozmyslat ako si obleciem ponozky, lebo ani sa zohnut, ani nohu zodvihnut. Strasne.
-
jaro
- Príspevky: 4209
- Dátum registrácie: Št Sep 20, 2007 12:39 pm
- Bydlisko: Prešov
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Balatonfokajár
Eedko, ďakujem za čitateľsky zážitok. 
Naozaj ľutujeme že sme tradične nešli. 
Naozaj ľutujeme že sme tradične nešli. Re: Balatonfokajár
Jaj Edo, pripomenul si mi moje roky lietania v Madarsku. Tiez dakujem.
Re: Balatonfokajár
Vdaka mojej privatnej spravkyni PC, bez ktorej by som bol uplne mimo, sa mi/nam podarilo nahrat pelety do XC Contestu.
Tu je link: http://www.xcontest.org/world/cs/piloti/detail:dro4007" onclick="window.open(this.href);return false;
Tu je link: http://www.xcontest.org/world/cs/piloti/detail:dro4007" onclick="window.open(this.href);return false;
Re: Balatonfokajár
Ta velmi sa ti/vam nepodarilo... lety tam sice mas, ale body nic...
Tie preklepy su studnica zabavy... su aj taki, co pelety davaju do krbu
Tie preklepy su studnica zabavy... su aj taki, co pelety davaju do krbu
eduardo napísal:Vdaka mojej privatnej spravkyni PC, bez ktorej by som bol uplne mimo, sa mi/nam podarilo nahrat pelety do XC Contestu.
Tu je link: http://www.xcontest.org/world/cs/piloti/detail:dro4007" onclick="window.open(this.href);return false;
-
sidewinder
- Príspevky: 2750
- Dátum registrácie: St Sep 19, 2007 9:00 am
- Bydlisko: Kosice- Toporec - SR
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Balatonfokajár
Edo zo vzduchu nemas nahodou nejake foto?
Prihodil by som tie tvoje lety sem: http://www.deltaklub.neton.sk/index1.php?str=9" onclick="window.open(this.href);return false;
+ foto.. hlavne pre mladych je to motivacne..
Prihodil by som tie tvoje lety sem: http://www.deltaklub.neton.sk/index1.php?str=9" onclick="window.open(this.href);return false;
+ foto.. hlavne pre mladych je to motivacne..
Re: Balatonfokajár
MAjo fotky nemam, lebo som nemal fotak. Ale dal som na gugel+ fotky rakusakov co tam boli s Atosmi. Su tam aj nejake s preletmi.