Ivan ruší na štvrtok pretek, ale ja s Robom a bratrancom Ďoďom vyrážame. Na kopci sme pred 12tou, s papierom na okne ale bez potreby preukazovania.
Na kopci mladý fotograf šaškuje s dronom, tak poznamenávam v jeho blízkosti "A svište nepištia?" Reku až je ochranár pochopí. Nepochopil, až keď mu došli baterky.Na hrebeni Z-SZ do 4 m. Na severe je to zboku, na JZ mierny vánok spredu až nula. Skladáme a o 13tej obliekame postroje. Zámer je skúsiť hrebeň po kiaľ to kvoli vertu pôjde a potom späť a smer na Rožňavu.
Štartujem do slabého závanu, krídlo je dosť "ťažké". Vpredu je mrak, cestuje od SZ, vpravo prvé rebro je kus nasvietené. Okolo svahu to kus kope, kus vpredu to viac zaberá a stúpam do výška kopca. Presúvam sa smer západné rebro, štartuje Robo ale je dosť všade tieň. Na hrane rebra je slniečko a skala na výbežku dáva 1,5 metra, Je to hodne rozbité, presúvam sa nad hrebeň, je tam ládovačka do 3 m, vietor, termika, zákruta, pád, nohy, ruky, zas +3 m, ..., no radosť lietať.
Také lietanie na rogale je dosť nebezpečný šport.
Mraky sú nad južným úpätím, volím podľa toho stopu, dosť dobre nechápem vietor že mi ukazuje S a letím plus 5-10 km v chrbte. Ale nech.
Robo sa mi hlási zo zeme, letel tam kde nebolo slnko. Trebalo smerom na Heľpu a Pohorelú.
Od mraku ku mraku preskakujem až ku Bacúchu. Vietor je S, dole Z, v doline JZ. Majestátna Beňuška dala niekoľko krásnych stupakov. Rozhodujem sa kam letieť. Vietor je do 12 km, mal byť ale do 30 km. Rozhodujem sa pre návrat, je dobrý čas a skúsim to na Rožňavu.
Pred a nad Hoľou Compeo bliaka a bliaka hore. Keby ma Edmond videl ... základňa 2350 m a mal som čo robiť aby som odtiaľ zmizol. Od antény som to pomedzi dva mraky v 2450 m prášil na východ. Krásne, prekrásne pohľady na Raj a Rudohorie.
Predo mnou len nejaké cáry, východne Radzima mala chmárka. Ďaleko. Po ceste v podstate nič ale ani veľké opadania. Vzduch podľa neto varia od +0,5 do 0 alebo málo pod nulu. Ponad Vlachovo si hľadám pristávačku. Na západnom svahu údolia som v polke kopca a mrak na hrebeni. Malé bublinky a odrazu fták, profesor. Ten tu nie je nadarmo, dolina strašne elektifikovaná, sklonené pristávačky, no motivácie dosť. V bublinkách sa vyvážam do 1200 m potom zisťujem situáciu s vetrom a po dosiahnutí základne 1800+ letím ponad hrebeň na Rožňavu. Pri Betliari dotáčam pár metrov v už kľudnom stúpaní, ale je tu už kus tma, hustý mrak. Cez Rožňavu postupuje tieň, tam to bude. Oblietavam južne už chvíľu nasvietenú Rožňavu a v krásnom kľudnom klesaní klesám a klesám, slnka dosť a ... nič.
Pozerám vedľa mauzolea pri hlavnej ceste pristanem. Povoľujem vrchný zips, nasmerujem do tieňa nad pristávačku asi 2 km. Po chvíli pípanie do 2 m, krásne, kľudné stúpanie. Kde si dočerta bolo? Sledujem výšku aj kvôli TMA, V asi 1450 m som to nechal, aj kus stratil, s vetrom v chrbte to ponad Sorošku vydá. Vydalo, ponad už nasvietený hrebeň to pekne kĺže. "Kunikova skala" nad pumpou tradične vďaka slniečku trocha metrov dala. Púšťam to ku Hrhovu, hrebeň je nafukovaný od západu. Za Hrhovom vyzerám auto. Vidím ako jedno z mnohých je stále predbiehané ostatnými. Asi preto lebo vezie rogalo a ja letím iba 60 voči zemi. Za Dvorníkmi pristávam na prašné strnisko. Mohol som aj lepšie ale všetko ostalo celé. Po 3,5 hodinách som dosť ukoňovaný ale spokojný s trasou.
Info pre Laca
. Zvozári prišli o 3 minúty, vtedy keď som si otváral preletové pivo.
