Jesenné lietanie má pomerne veľa prívržencov (ja som toho dôkazom) a aj keď včerajšok moji žiaci z rôznych dôvodov vynechali, zišlo sa na Háji 7 krídel s pilotmi, trojčlenný sprievod a 3 ks PG. Počasie sa nechovalo exaktne podľa Aladina a preto nás o dvanástej zaskočil pomerne čerstvý západný vietor. Hru nervov ako prvý vzdal Marián a keď sme mu pomáhali s krídlom k auto, cestou naspäť sme vzali pracovné nástroje a čistili terén a cestu. Potom začali chodiť intervaly (to treba vnímať tak, že smer vetra sa zmenil na južný až juhozápadný) a pri jednom pomerne dlhom som to vyhodnotil tak, že treba letieť. Kým som sa nachystal, interval skončil, ale po pár minútach sa dalo do toho skočiť. Nuž, poznám aj príjemnejší úvod letu, než bol tento, ale v podstate sa na Háji pri jz. situácii ani nič iné očakávať nedá. Preto rýchly presun do veľkej muldy, kde ma čaká príjemné svahovanie a postupné naberanie výšky (trochu som ponaháňal sokolíka). Vo výške asi 300 m nad štartom už pociťujem silu vetra a vnímam turbulenciu od hrebeňa Turnianskeho hradu. Cítim, že až takú radosť z toho lietania nemám a rozmýšľam, ako to vyriešiť. Na štarte nevidím žiadnu aktivitu a hoci dole na pristávačke stojí Mariánovo auto, nemám chuť tam čakať niekoľko hodín vo vetre a rozhodujem sa na preskok k motorestu Orgován. Bolo to super rozhodnutie, lebo trvalo cez tri hodiny, kým prišli ostatní.
Čo sa dialo na štarte (po mne odštartovali už len jaro Sojka a Mišo Gala), nech ostane na štarte (nie v Moravskom Lieskovom, však Laco
)Inak pekný deň, veľa sme popracovali.
nastastie len par ich mam, ale aj tak. ked sa neviete poskrabat je to sranda.