ZÁVESNÉ LIETANIE

Ešte poloslepý po očnej doktorke vyrážam o pol 11tej na PP. Pod kopcom čaká Edmond so šoferkou. Na kopci mi chýba mobil, frčím dole a leží pri aute Po ceste sme našli nakufri v aute edmondove uši, a nožík čo chýbal a iné ... tak som nešiel späť peškom. Zase sa potvrdzuje pravidlo prípravy a sústredenie sa na štart. Iné ako obvyklé úkony nie sú vhodné. Alebo za to môže tá šoférka?
Na štarte postavené krídla, duní do 10 m. Otáčam sa, zapínam a krepčím na hranu štartu, všetko sám. Nie je to veľmi radostné.
Po štarte stúpam rovným letom do 4500 ft. Fúka 39 km. Letím na Z, na Visovú, tam len 11 padám a vraciam sa. Edmond už letí tak sme si to užívali a bojovali s vetrom a bublinkami. Jeden dobrý stúpak do chmarky to nenapravil.
Pristávame na modelárskej pokosenej trávičke. Dofrčí aj miestny modelár a vyzvedá koľko a ako by sme mohli prispieť na kosenie a chovnú stanicu krtkov Neprispeli sme len sme sa porehotali. S vežou OK ved sme boli my dvaja a 3 lietadlá za hodiny. Povolenie automaticky do 5tisicok a potom do 7, no paráda.

Ja len, že ideálny zvozár a šofér je ten, ktorý počká do odletu, predtým poasistuje pri štarte (podržať predné lanká, keď treba) a až potom sadne do auta a odíde. Tak je to najlepšie - bez chvatu, čo z auta vziať, prípadne odložiť jedlo a pitie. Ani mobil som nemal dostatočne nabitý, a auto bolo preč. Napokon predsa len vydržal až do pristátia. Ešte aj zvyšnú žemľu som musel nechať pre medvede vo vrecku na konári strumu a skoro plnú fľašu minerálky na zemi pri kmeni - ak by bol po zjedení žemle smädný.
Aj tak som svojmu šoférovi vďačný za ochotu "odbehnúť" z práce a napokon nám venovať viac ako dve hodiny času.

Ináč, to lietanie vo dvojke bolo naozaj fajn. Takto cielene spolu a blízko s druhým ZK som ešte nikdy nelietal. Na západnom okraji Kozích chrbtov to nemalo chybu. Brúsili sme to tam spolu dosť dlho čakajúc, že nastúpame viac a poletíme na Liptov, ale nič výživné neprišlo. Tak sme to otočili späť ku kameňolomu a dohodli sa, že tam trochu nastúpame a poletíme na pristátie pri Sp. Teplici. Aj tam bola lúka miestami ako špongia, ale bolo to lepšie než pod Dubinou. Napokon - auto nás čakalo v meste, tak takto bolo logickejšie.

Schudol som o jedno celé kilo a dnes som uťahaný ako kôň!
...a dnes zase prší!
Ešteže sme ten včerajšok využili.