Den D.....
V piatok sa stretáme na letisku komplet družina . Staviame krídla debatujeme sledijeme počasie. Jaro z mirom si daju vleky polietajú a z blížiacou sa 16:00 hodinou to už začína bit vážne aj pre mna lebo počasie sa začalo skludnovat nejak rýchlo a ani som sa nenazdal a už som ležal na doline.(rozumej štartovací vozík)
Štááárt 
uff a už to fičí. Rogalo sa rúti nízko nad zemou a nie a nie vystreliť....letím !!!konečne.... sústredím sa na bočné náklony no uplne zabúdam na horizont a ostávam nízko pod trojkolkou.....Bojujem dvíham sa karujem ostošesť....letíme smerom na juh skoro rovním letom nejak sa mi podarý dostúpať miloša no ked spraví prú miernu zatáčku tak to neodhadnem a v náklone sa trhá poistka a aj sa vypínam. Trielim nazad pristávam ešte pred milošom dávam rogalo na dolinu a za chvíločku to fičí zas. Po radách od inštruktora a Mira sa odliepam od zeme a šup ho nad miloša..... je to lepšie dá sa to karovať dá sa stúpať bombaaaa takto sa mi ro páči. Po 300 Metroch sa odpájam robím oblúk a sadám odkial som vyštartoval. Tretí vlek bol už brnkačka už som si ho užíval....Druhý deň som skusil trocha termických štartov. To už bola iná káva. Vo všetkych troch som sa musel vypnúť kvôli bočním náklonom. Bola to dalšia velká skúsenosť ktorú sa nám dúfam podarý vyladiť.
Vleku zdar
