ZÁVESNÉ LIETANIE

Na štart sme sa vyviezli vďaka koordinácii s PG chlapcami. Auta sme potom stiahli dole. Po 12.35 už slintáme do vzduchu, ale akosi to ide od 8 m na komoru až po 0,5 m zo západu. Stavia sa Robo a Braňo. Robo skáče ale po troch otočkách to pod svahom končí a pristáva. Kus čakáme a Ide Braňo. Jeho Vrana Impulz stúpa a stráca sa nám za stromami. Idem aj ja, je to rozbité okolo stromov, svahujem aj keď by som mohol zatočiť, ale bojím sa. Až hore to zabralo a v 3 m sa vyvážam ku Braňovi. Tak si tam lietame a občas padáme, škodlivá termická turbulencia . Hore je JJZ 32-38 km. Je to veľa na preskok na Tatry. Ale potom sa zase nedalo pristáť, je to všade. Len na prelet som nechcel isť, nabudúce. Ten silný vietor je dosť demotivujúci.
Ostatné na XC.

Také fajné jarné...
Som rád, že aspoň dnešok, keď už nie MSR
Na stupeň (mojej) rozlietanosti to bolo výživné až-až. Dôležité je že východ ladí formu.
A teda nezostáva mi už nič, len skonštatovať spolu s Mao(m): "vichod vas raz šickich prevalcuje"

Na nás zapadnarov nemáte my máme v mančafte baníka a ten druhý má najlachší kýl sveta. West side is the best.

Podarilo sa mi pod Jarovým dozorom odštartovať do asi najlepšieho intervalu, hneď po štarte to celý čas stúpalo, získal som zásobu výšky na následné výpadky, užíval som si výnimočné výhľady pri perfektnej dohľadnosti. Keď som točil, silný vietor sa ma snažil niesť za kopec a do toho prichádzali veľmi slušné vyvracáky, stále silnejšie. Po 45 minútach tréningu, z posledných síl, vybral som sa na pristávačku, pričom som netušil, že to lietanie je až tak zadadmo. Zo dva razy ma otočilo o 180°, naspäť ku kopcu a aj nad pristávačkou som pracne hľadal aspoň uzučký klesák. Držalo to všade. Pristávanie trvalo asi 15 minút pekne za silného vetra, do protisvahu s placebo efektom vyhodeného ale zatvoreného brzdiaceho padáku, lebo som sa bál že preletím vrchol kopca.

Tesim sa ze ste poletali. Dake videjko nemate?