Pekné fotky aj video Juraj.
Som rád že sa nám akcia podarila. Bol som dosť na vážkach či Pleše alebo Slopovo ale nakoniec to bolo super. Aj vietor napriek predpokladom bol na štarte do 4 m namiesto predpovedaných do 1. A na Plešiach nie su dokonca ani pg tracky.
Teda cesta na kopec je obstojná, hore od priehrady , dole na Chorepu. Ale hore to chce 4x4. Hádam sa ta cesta polepší lebo evidentne sa hore viac stavia, chaty a domy.
Ďalšie moje milé prekvapenie bolo stretnúť starých známych, Paľo, Peter, poznal som konečne Denisu a tiež po 35 rokoch aj spolužiaka Mira pg, jaskyniar, lezec z Rožňavy.
Prekvapený sme boli z vrstevnatej stratovej oblačnosti, dnes to nemalo byť. Ale kumulky sa robili a pg do toho neskákali a stúpali. Kým sme sa my hg naskladali a postavili na štart, boli všetci fuč. Dobre ich ten Pišta vycepoval. Už nám to nemá kto ukazovať.
Juro sa rozbieha zhora a krúži okolo stromíkov, mizne mi vľavo za svahom. Ja sa posúvam dopredu lebo mi to hodne zvedlo. Sú to bublinky a treba sa držať v ostrých zákrutách. Zaberá to a s Martinom pod sebou stúpame pod základňu rovno nad Slopovom a Pasiečkami. Cez 2500 m je základňa. Juro je už nad Sincom tak frčím za ním. Nad Likierom končí mrak a ďalej len kopčeky, hore stratus a žiadna vatička. Vraciam sa a rozhodujem kam. Do kopcov sa mi nechce tak otáčam na juh, sú tam mraky a v najhoršom skončím dole u mamy na večeri.
Nad Rimavicou veľký mrak a južná strana dvíha v stúpaniach do 4 m. Neuveriteľné s týmto počasím, na juhu vidím mráčik. Kým tam doletím tak z neho nie je ani hmla. Vraciam sa, na východnej strane doliny vidím dole nad kraskovskými pastvami, Čachovica kde sme chodili o takomto čase na kašky, vidím padáky, hľadajú ale aj stúpajú. Otáčam ku ním a za chvíľu spolu s Denisou dotáčam základňu už len okolo 2200m. Juro mi uteká ďalej na JV. Vidím ho pod mrakom nad vysielačom RS. Chvíľu to hľadám a bojujem. Tie zalesnené pahorky dobre fungujú, Končím pod mrakom a pozerám na východ. Vzadu rozpoznávam v dymne Gombasek s kameňolomom. Tak letím.
Stále dolietam chmarky a mám pocit že keď ich doletím tak akurát odkvitajú. Dolinky Gemera a dediny sú nové pohľady, tadiaľto som ešte neletel, je to zážitok hodný prvého lietania. Nad 2000 m je kus chladno. Akosi nevidím na displej, vidím ale neprečítam? Čim to asi je?
Pred Plešivcom ma zase oklamal mrak a idem už relatívne nízko. Mraky nie su, iba vzadu na Silickej planine, ďaleko. Pred Plešivcom nad kopčekom, so stromami, to zapípalo a regulárne točím. Došlo mi že mám aj vodu v camelbacku, super osvieženie, cítim že to potrebujem. Vyvážam sa do 1850 m. Mala by tu byť už TMA KE, neviem presne spodnú výšku tak odhadujem. Dnes pozerám mapu že je to TMA4 s 8000 ft. Takže v pohode.
Preskakujem za Gombasek pod veľký mrak, napoly už maďarský. Ťahá jak divý, utekám v 1800 z 3 m stúpania, rovným letom cez 90 km/h a s bliakajúcim váriom. Letím ponad Silickú ľadnicu, Silicu, prilietam nad Sorošku. Svah síce nedáva ale opadanie nestojí za to aby som hľadal. Skaly sú tu nasvietené, nie je tu už tak výrazný stratus.
Pred Hrhovom ma inšpirujú dravce, tak točím nad hrebeň asi 200 m a pokračujem, od Rebra, štartoviska PG, mám už toho plené kecky, extra nestúpam a príbehy slávnych o zákaze vstupov do národného parku, ma utvrdili v opustení svahu pre Zadielom. Dolina síce bublinkovala a chcel som to dotiahnuť pod Háj ale nevidalo. Pristávam na trávičku pred ihriskom v Zádiely. Tam kde som ráno z auta ukazoval chalanom.
Som grogy, hladný, boľavý, nevládny. Asi už musím prestať s tým cvičením so ženami v telocvični.
Ale s pekným pristátim na trávičku. Nepokazil som to tomu skvelému Moyesovi.
97 km ma síce pichlo pod rebrom, ale XC to aj tak kadejako počíta a interpoluje, takže malá 100- na sezónu 22 sa počíta.
Ja to poviem tak, ako som to dakedy odkukal od Jura. Treba sa v tých bublinkách čo idú hore držať viac ako v tých čo idú dole. A potom to už ide samo.
Nerobte si z toho ale ťažkú hlavu. Treba mať viac príležitostí, teda štartov. Pozrite na PG. Odkedy ich Pišta cepuje tak sa aj ich výkony podstetne zlepšili. A my rogalisti nemáme predletcov a púpavy čo to ukazujú.
Ja som po štarte napravo zbadal vír peľu čo šiel z briez. Bolo jasné že tam niekde bude termika. A keď sme stúpali, aj Martin, bolo treba ísť pod nás.
