Sirály cup 2016

[jaro]

Len sa šmykol a polamamal nejakú trapezku. Inak je úúúúplne zdravý a pri zmysloch.

[juraj]

Kto tam po zemi rozhadzoval banánové šupky?

[jaro]

Milan z toho videa na FB, ten LS po štarte šiel dobre ale keď sa dvihol vidno v zastavených záberoch ako má vystreté ruky, teda šiel síce hore ale evidentne spomaľoval a umocnil náklon odtlačením teda musel zatočiť. To je to o čom sme sa bavili že treba kerovať ako na bicykli. Nie otočiť trupom ale volantom. To musíš v ramenných svaloch ciťiť že pravú ťahám a ľavú odtláčam. Neriešme nohy, nohy sú následok. Keď sa dobre zaprieš nohy aj ťažisko tam pôjde. V spojení s ťahom lana dopredu si naozaj napnutý jak struna, tuhý, tak ako to tí flígri hovorili.
Mne ale stále nešlo do hlavy prečo mám byť tuhý keď to treba kerovať. A potom som to zistil, tuhý znamená cítiť sily v hrazde, aj predozadné aj stranové. Tie stranové sa práve tým stuhnutím nemusia ani vždy korigovať lebo lano ťa cez tri body potiahne a dá správny impulz krídlu cez ťažisko ako má zareagovať.
Pamätáš ako nám po prvých štartoch povedali vlekári že sme v tom veľmi rozhádzaný? Veď áno, my sme len šibrinkovali s voľnou hrazdou bez záberu do kontry a toto naozaj nefunguje. To je len v hlave. Fyzika nepustí.
Samozrejme je to zložitejšie o ten ťah lana dopredu. Mne sa s Lacim pri jednom vleku podarilo dvakrát prevesiť lano a riadne. Prvý raz som sa aj odtrhol, nevedel som si rýchlo predstaviť ako reagovať, ako spomaliť krídlo bez ďalšieho stúpania, len som ťahal a zhoršoval stav. Blbosť. Trebalo spomaliť, krídlo sa skľudní, dorovnám potom náklon a motorák ma dobehne, potiahne, len vhodne načasovať potiahnutie aby si sa neutrhol.
V zásade som prišiel na to že keď budeš vychytávať bočné vybočenia a náklony rýchlou silovou reakciou, treba sa potom viac sústrediť na horizontálnu polohu, tú udržať a potom nebudú ani bočné vytočenia.
Toť je teda moja získaná teoria.
Tomu z videa stejne nepomohol ani záves na dva body. Ivan sa asi nemusel vypínať, ale viem si predstaviť pocity turbulencie na jeho mieste v ten deň a v tú hodiny, videli sme to na iných.
Prakticky sme sa spoločne dopracovali k výsledku v tom že treba prvé vleky robiť v kľude večer, bez termiky. Potom je to len o tom ako znášaš rýchlosť 60 nad zemou.
Potom vlekár robí svoje. S Milošom v NR som letel 60-65. S Lacim prvé dni asi 65-70, Silvester asi nad 70.
Ale v nedeľu poobede s Lacim aj 75 a nemal som problém. Bol aj vzduch od Balatonu veľmi plonkový a mrtvý aj skúsenosť z predchádzajúcich dní urobila svoje.
Ešte na záver. Ja som vždy mal viac obavu z letu nad zemou, ale bol som prekvapený ako sa to rýchlo dvíha a potom istota riadenia narastá. V každom prípade skúsenosť je skúsenosť. Gábor to robil geniálne, evidentne sa zaoberá výcvikom. Ráno, ťahal pomaly, aj robil esíčka, aj krúženie, asi aj kus klesal, pridával a spomaľoval. No ťahal ma tam kde potreboval on. V termike je to všetko 2-4x rýchlejšie ale bolo to fajn.

[MilanNR]

Milan z toho videa na FB, ..........

K tomu videu...ano máš pravdu mal to odtlačené a myslím že sa mal aj vypnuť ovela skorej. Teda ak sa vobec vypol sám. Ja si namontujem aj tu plutvu pre istotu. Videl som jedno video kde pilot išiel dva prve vleky bez a mal to dost rozhadzane a potom s plutvou to bola ina pesnička. Uvidíme pri najbližšom towing campe ako sa nám bude dariť

[MartinNR]

Upravene, uz by to malo fungovat. https://drive.google.com/folderview?id= ... sp=sharing

[jaro]

... a to nás nikto nefotil keď sme boli v Balatone na hoľaka?

[MilanNR]

Krátky zostrih .....

https://youtu.be/7NC2vJSEhU8

[sidewinder]

milan zase super video.
zlty combat+modry postroj+prilba zo stitom -- to je marian?

[MilanNR]

milan zase super video.
zlty combat+modry postroj+prilba zo stitom -- to je marian?

Šúcha nohe pe zemi? Tak hej to je Máňo ale ak myslíš 3:26 tak ňe

[eduardo]

Vysledky:
Task 1: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%201.html

Task2: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%202.html

Task3: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%203.html

Total:
https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... etett.html

[Laco]

Ta pekne. Gratulujem.
A ten Marian Sojka je odkial?

[MilanNR]

Pekne sa to číta....gratulujem

[eduardo]

Moje lety http://www.xcontest.org/world/cs/piloti/detail:dro4007

[eduardo]

Opravené výsledky po protestoch. Nebol započítaný prvý letový deň.

Task 1: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%201.html
Task 2: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%202.html
Task 3: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%203.html
Task 4: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... k%204.html
Total: https://838ed404fe88516a94e89f90e8517da ... etett.html

[eduardo]

Sirály kupa 2016

Tak ako po minulé roky, aj teraz som bol pevne rozhodnutý zúčastniť sa lietacej “súťaže“ na Balatone, “nech sa deje čo sa deje.“ Stala sa pre mňa akousi srdcovou záležitosťou, rovnako ako Podbrezová. Prežiť pár krásnych dní v kruhu skvelých ľudí vo vzduchu aj na zemi a ešte k tomu možnosť okúpať sa každý deň v Balatone bol príliš veľký magnet, ktorému som nijako nevedel odolať. Veľmi ma potešilo, že konečne som nešiel sám. Takže v utorok večer som rozposlal všetkým zúčastneným GPS koordináty Šaniho Headquorteru a išiel si ľahnúť s pocitom natešeného, malého chlapca deň pred výletom.
V stredu ráno ma v Košicoch naložil do svojho auta Jaro a vyrazili sme vpred novým zážitkom, smer Balatonfőkajár. Cestou sme sa ešte zastavili v Gyöngyösi na letisku Pipishegy, kde sme mali pôvodne naplánované a s ešte stále učiacim pánom učiteľom na dôchodku Szabó Lacim dohodnuté tréningové aerovleky. Kvôli silnému vetru, ktorý sa citeľne pohrával s autom už počas cesty po diaľnici sme to však zrušili. Napriek tomu sme si však letisko aj tak išli pozrieť. A stálo to za to. Prvý dojem mi vyrazil dych, lebo letisko je na kopci (no dobre, náhornej planine národného parku) odkiaľ je očarujúci výhľad do rovín. Vôbec som nemal pocit, že som v Maďarsku. Dráha je orientovaná JZ-SV (15-33 stup.) pričom na SV stúpa nie prudko, zato celkom evidentne. Laci nám poukazoval odkiaľ sa štartuje pri rôznych smeroch vetra, že pri JZ-Z sa tam po odpojení z aerovleku bežne svahuje nad mestom. Ukázal nám tiež bývalé (už zarastené) štartovisko Kékes, ktoré ako nám hrdo prezradil, zletel ako prvý. Pri pohári dobrého vínka zaspomínal na majstrovstvá Európy ktoré sa tam konali a rušný život na letisku v tých rokoch. Aj keď sme s Jarom mali dojem, že to tam ešte stále žije, Laci smutne povedal, že už to tam dávno nie je také ako sa zdá. „Skôr vymierame“ priznal. Budovy a hangáre zdedené z éry komunizmu stále v dobrom stave a plné techniky. Bazén! Nový hangár ktorý svojpomocne postavil Laci s ďalším pilotom aby prichýlil ďalších 20 trojkoliek. Objavili sme aj staručké, oranžové ARO ktorým sa rogalisti z Gyongyosu vozili za lietaním a ktoré si aj ja pamätám z Podbrezovej. Keď nám Laci ukázal dva staručké vetrone tuším K9 ak si dobre pamätám, ktoré dáva do kopy, jeden z nich prerába na motorový so sklopnou vrtuľou, uznanlivo som ho potľapkal po pleci a vyjadril poklonu nad tým, že naozaj žije plnohodnotný život pilota. Takýchto zanietených ľudí “zo starej gardy“ už nie je veľa a stretnutie s nimi je pre mňa vždy nesmierne obohacujúci zážitok. Vždy to po tom vo mne rezonuje a rozmýšľam v akej dobe to vlastne žijeme a či sa rodia ešte takýto ľudia.
K Šanimu sme dorazili okolo 18stej a po vybalení sa, nás hneď zobral na pláž okúpať sa a navečerať. V tom o chvíľu volá Milan, že už je pred domom a nikde nikoho, tak ho navigujeme k nám, lebo nikomu sa nechce bežať hore s kľúčmi od domu. Chudák si potom nemohol dať s nami pivo, čo však rýchlo dohnal na chate. Šani vzorne naplnil Hladničku spústou plechoviek Sopronyi. Okolo 21:30 dorazil z Prešporku ten, čo nemá vlastné auto ani motorku, iba rogalo zato však drahé. A keď už všetci tvrdo spali a hlasno chrápali okolo 0:30 ma z driemot pred TV prebrali Miro s Marianom. A boli sme komplet.
Vo štvrtok okolo 10:00 nebolo na letisku až tak živo ako sme predpokladali. Dozvedeli sme sa, že motoráci začínajú až v piatok a z rogalistov príde väčšina tiež až zajtra. Hlavný organizátor bezmotorovej časti súťaže Horváth Zoli prišiel okolo 12stej po ňom pár ďalších pilotov a keďže tam už boli aj dve vlečny, postavili sme vtáky, vypísali trať niekde blízko k Szegedu a čakali na prvých štartujúcich. Fúkalo sviežo, okolo 4-6 v nárazoch do 10m/s čo nebolo až tak zlé, lebo dali sa vyčkať dobré intervaly a bolo to štartovateľné, horšie bolo že fúkalo od SZ, a vtedy zemný val pozdľž dráhy letiska a hangár na konci robia po odlepení sa od zeme turbulenciu. Ako prvý odštartovali a na trať odleteli traja maďari, dvaja na rogalách a jeden s Atosom. Štarty mali v pohode, lebo vlekanie už majú v krvi, ale cvičenie pilotov v hrazde presvedčilo nás ostatných, že na trénovanie štartov by to malo trošku zoslabnúť. Po Ivanovy som štartoval ja, chlapi zatiaľ nasávali atmosféru na letisku. Vlekal ma Silvester (vlečna na fotkách s nápisom SMILE). Predtým som zisťoval ktorý vlekár vleká akou rýchlosťou. Už vtedy mi bol Silvester podozrivý, lebo mi pripadal ako predajca na trhu v Nowom TARGU, čo vysoko odborne odpovedá zvedavým kupujúcim zo slovenska presne to čo chcú počuť. „A akou rýchlosťou vlekáš? Vieš aj pomaly, tak cca 50km/h alebo aspoň do 60? Jasné, neni problém. Ako si poviete chlapci.“ Po odlepení sa od zeme som vystrelil do vzduchu jak raketa a celý čas som musel mať pokrčené kolená aby som vládal ťahať hrazdu pod brucho. Napriek tomu ma vlečna nevedela dostúpať, tak som sa nad hangárom v cca 70m odpojil a pristál. Bol strašne rýchli. (V posledný deň na briefingu som započul rozhovor Balázsa na tému ktorý vlekár ako vleká. „A Silvester?...pýta sa ten druhý. Uff, ako diabol. Má strašne rýchlu vlečnu, neskutočné čo ten s tebou stvára vo vzduchu, musíš sa za ním poriadne držať“). Upozornil som chlapcov nech sa za ním nevlekajú a druhý štart som už absolvoval v pohodičke za Lacim. Po celý čas evidoval kde sa nachádzajú stupáky, takže poslednú zákrutu urobil elegantne do termiky a keď sa išlo vário zblázniť odmával ma. Neostávalo mi nič iné, len točiť. A ako som tak stúpal, sledoval som dianie na zemi. Vôbec, ale vooobec sa mi nechcelo letieť na trať. Vedel som čo všetko to obnáša keď sa v maďarsku letí záfuk. A ani počasie už dlho nežilo, tak ako som predpokladal. Polietal som si okolo 50 min, vystúpal nejakých 1700m kde som sa ochladil v príjemných 15stupňoch, pohral sa s bublinkami na rozhraní letiska a diaľnice a pristál spokojný a štastný ako už dávno nie. Vo vzduchu som si zrovnal udalosti z pred doch týždňov a uistil sa že krídlo je po oprave OK. Zaujímavé ako také bezstarostné, nenútené popoletovanie dokáže opäť nakopnúť človeka. Jaro s Marianom si zatiaľ ako som bol vo vzduchu dali po dva štarty. Hoci podvečer už bol dobrý aj pre úplných začiatočníkov, celodenný pobyt na letisku, slnko, vietor a horúčava urobili svoje a Milan s Mirom už nemali síl. Tuto priznávam svoj podiel viny v zlom rozplánovaní dňa, lebo už doobedu som chcel navrhnúť chlapcom aby sa šli radšej okúpať a prišli až podvečer. No nestalo sa... Podvečer však prišlo najväčšie prekvapenie dňa keď som zistil že Šani išiel zvážať pilotov a kľúče od chaty má v aute na letisku a kľúče od auta má vo vrecku. GENIÁLNE! Najprv som ho sprdol ja ako super to vymyslel, potom on mňa prečo som neletel na trať. Hovorím mu „práve preto, aby som nesedel 3hodiny niekde pri ceste a potom sa 3hodiny viezol domov. Kvôli 50 km záfuku na 5 stupákov “ A on na to „no vidíš a teraz ma môžeš čakať minimáne do 23:00 na letisku, alebo kde chceš.“ A keďže hlad a únava sú veľký páni a človeka nútia rozmýšlať aj nad tým, nad čím by normálne nerozmýšľal, vyratúvali sme či by sme sa vedeli poskladať na bočné, zadné okno na Šaniho Mitsubishi. Naštastie však niekto s poslednými zbytkami zdravého rozumu povedal „poďme sa niekam najesť“ a bolo rozhodnuté. Gyula bácsi, majiteľ a prevádzkovateľ letiska nás odprevadil do príjemnej reštaurácie malého penziónu, kde sme sa prežrali tak, ako sa patrí. A keďže s plným bruchom je už človek optimista, nebrali sme našu situáciu bezdomovcov až tak tragicky a išli sme sa okúpať do Balatonu. No a čo, že bez plaviek. O 21:00 už aj tak nebol nikto na pláži. Nakoniec sme v otvorenom bufete pri pivku, unicum-e, vínku a inom dopozerali zápas Nemecko-Francúzsko. O 23:10 volal Šani, že už je doma. A tak sme išli spať...poniektorý.
Ráno som mal budík na 6:30 lebo už dávnejšie, na súťaži v Dunaújvároši som zistil, že ranné plávanie neskutočne naštartuje organizmus a celý deň sa potom cítim lepšie. A tak to praktizujem každý rok. 10 min. mierny poklus na pláž a o 7:00 som už plával k bóji cca 150m a späť. Na Balatone je nádherné to, že ak ste pri plávaní unavený, môžete si “oprieť bicykel“ a oddýchnuť si, aj 150 m. od brehu. Potom som šiel s jediným človekom, ktorý bol o 7:30 už zobudený nakúpiť do neďalekých potravín. A kým sa zobudili ostatný, na stole už rozvoniavala praženica s ktorou nás Jaro veľmi príjemne prekvapil a predviedol nám svoje kuchárske majstrovstvo. Ja som mu skromne sekundoval s plným hrncom párkov, ktoré mi aj tak ....... praskli...no a čo, nie je každý rodený kuchár, niekto sa to učí celý život. Skvelí deň sa nám teda rysoval. Na letisku bolo už o poznanie viac strojov a ľudí, ktorý stále prichádzali. Jaro s Marianom si doobeda zase dali po dva cvičné štarty, Balázs s Bertókom zatiaľ vymysleli trať , o 13:00 bola v hangári slávnostná Open Ceremony a mohlo sa letieť. Ako prvý stáli na štarte Balázs a Endre, potom nejaký dvaja, JA a za mnou majster sveta Bertók Attila. Štart s miernym zadobočným vetrom, ale z vozíka sa to dá, vlekanie prebehlo v pohode, uchytávanie sa však nebolo až také jednoznačné ako v predošlí deň. Trať s dvoma otočákmi v tvare nedokončeného trojuholníka, TP1 Oroszlány, TP2 Kisbér, GOAL Mór, prvé rameno na V-SV na zadobočný vietor. V smere na trať sa urobila deka, chytali sme sa na východnej strane letiska pod kumulmi ktorých základne sa pod ňou nedali celkom jednoznačne rozoznať, sem tam nejaká diera cez ktorú presvitalo slniečko. Aj stúpanie na začiatku bolo veľmi zaujímavé, ako neskôr pri zvoze v aute poznamenal Balázs. Nie dlho trvajúce stupáky, niekedy silné 2,5m inokedy 1m, akoby som prelietaval z jedného do druhého, jadro vždy ušlo, ale nakoniec sa mi podarilo dotočiť základňu niečo málo cez 2tis. Celý čas som pod sebou sledoval Attilu ako ťažko sa dvíha, v malej výške už dosť ďaleko od letiska. Mal som šťastie, že Balázs a Endre sa vrátili zobrať druhý GATE o 14:50 a tak sme na trať leteli spolu. Aj Attila. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo som s nimi vládal držať krok asi 40 km, skoro po prvý otočák. Tesne pred ním mi ušli, ale označkovali mi dôležitý stupák pred rozsiahlou pahorkatinou, ktorú bolo potrebné preletieť v bezpečnej výške. 2tis. stačilo, opäť som napichol základňu a letel otočiť. Pozoroval som, že smerom na druhý TP to bude ťažké, lebo je to na dosť výrazný bočný vietor a je to akési zdochnuté. Neskôr som zbadal že chlapci točia nad ďalšou dedinkou v malej výške cca 8km predo mnou. Čudoval som sa že sú iba tam, ale asi to naozaj veľmi nešlo. Nemal som už výšku doletieť k nim a tak som začal hľadať sám. Nepodarilo sa mi ustrediť pri veľkom znose a iba som sa vzdialil od vyhliadnutej pristávačky. Narýchlo zvolená bola však tiež dobrá, nevyletel som však z kukurice, cca 10m chýbalo na trávičku. Pristál som však ako z príručky pre pristátie, odsek „pristátia do vysokých poľnhsp. plodín“ hrazda sa zeme ani nedotkla a natešený som to pár krokov vyniesol von. Druhý krát som sa potešil, keď som to z poza záhumienku za domami vyniesol k hlavnej ceste a zbadal benzínku. 2hodinky, 2 pivká, kávička a boli pri mne. Prekvapilo ma, že v aute bol aj Balázs. Žeby som ho preletel? Jaro v ten deň polietal tiež celkom slušne. S Marianom si v podvečernom olejčeku skúsil aerovleky aj Miro a tak sme večer mali hneď niekoľko dôvodov na oslavu. Zvoz domov však bol trošku dobrodružný, keď sa pri výjazde na pole kde pristál Attila auto skĺzlo po pieskovom podklade do rigolu a predok ostal „na bruchu“. Tak sme stopli osobáka na šťastie s guľou, potom strelilo lano, ale nakoniec Zoliho Opel Vivano vytiahol. Rozosmialo nás, keď sme ešte predtým v meste z baru zobrali Attilu. Balázs sa ho pýta: „ako si sa sem dostal? No šak autobusom. Zložil som rogalo, vyšiel som na cestu a tam zastávka. Akurát išiel autobus, tak som sa zviezol do mesta. A postroj máš kde? Pri krídle. To si len myslíš. Tu niesi v Austrálii.“ A tak Attila tŕpol až ku krídlu. Ale o tom by vedel rozprávať aj náš Ivan NAY. V ten večer nám Marian navaril fantastickú večeru, čím nás zachránil pred hladovaním do rána, keďže reštauráciu sme už nestihli. Ragú z Daniela s ryžou. Mňam. Vďaka Marian.
Na sobotu bola predpoveď silný vietor. A ten dul naozaj statočne už od rána. Ranné plávanie bolo v tých vlnách celkom zaujímavé. Proti vlnám to išlo trochu pomalšie a späť som mal niekedy pocit ako keď vypadnem z termiky a nejaká sila ma chytí za odtokovku plachty, zdvihne a ja padám hlavou dolu. S Jarom a so Šanim sme teda išli do kempu odovzdať včerajšie tracklogy a zistiť čo majú chlapci v pláne. Vlny v kempe sa rozbíjali o kamene na brehu a voda špliechala až na chodník. Plachetnice mali v ten deň na Balatone súťaž. Zúčastnil sa jej aj jeden maďarský pilot Takácsi Géza, ktorý to aj vyhral vo svojej kategórii. Všetci čakali na riaditeľa súťaže Kerekes Laciho (Gurigu). Tak sme počkali aj my. Keď prišiel, povedal že nevidí to veľmi na lietanie, ale máme sa rozhodnúť sami a či budú vlekári ochotný vlekať. Fúkalo do 8m/s čo je štartovateľné, ale keď príde poobede termika nárazy budú do 15m a asi to bude dosť turbulentné. Tak sme to následne po schôdzi na chate u Šaniho odpískali a zvolili náhradný program. Najprv sme išli ochutnať halászlé, do reštaurácie v ktorej sme to chceli skúsiť už večer predtým, ale prišli sme 10 min pred záverečnou. Chutili fantasticky. Potom smer Siófok. Centrum života na Balatone. Hotel pri hotely, promenáda popri pláži, luxusné športové autá, stánky so suvenírmi, zmrzlina a krásne dievčatá. Ale voda nebola vôbec chutná. Podarilo sa mi ochutnať asi pol litra pri plávaní proti vlnám, keď som sa vynoril a nadýchol v zlom okamžiku. Fuj, skoro som sa zadusil. Kraj chodníka na promenáde lemovali nádherné telá opaľujúcich sa dievčat s neuvážene roztiahnutými kolenami a tak som bol rád, že mám na plavkách vrecká. Aj keď dovtedy som nie celkom chápal načo tam sú. Hold človek sa učí celý život. Okolo 14:00 mi volá Zoli. Kde sme, či nejdeme na letisko, asi sa bude lietať. Okolo 15:30 volá Endre že už majú vypísanú disciplínu, či nejdeme lietať. Tak som ich odbil, že máme lepší program a dobre som urobil. Keď sme prišli podvečer na letisko, opýtal som sa pár pilotov ktorý neštartovali, ale najmä vlekárov aké to dnes bolo. No, veľmi zaujímavé Edu. Silnejší vietor ako vo štvrtok a turbulentnejšie. Najzaujímavejší štart mal Bertók Attila, ktorý štartoval do silného intervalu a hoci to technicky zvládol, bolo zlé sa na to pozerať. V jednu chvíľu Szabó Laci odmietol vlekať a odišiel k hangáru, povedal že odvleká iba Balázsa lebo jemu verí že to zvládne. Tak si druhý deň Balázs robil srandu na štarte, že má privátneho vlekára. Samotný Balázs povedal že počasie na lietanie bolo na hovno a všetci boli nasraný na Endreho, pre ktorého sa predĺžil zvoz o 2 hodiny, lebo pre pár km na viac jediný preletel Dunaj v 300m výške aj keď bolo jasné, že na druhej strane sa asi nechytí, lebo tam je to hodný kus úplne zdochnuté. Večer bol Closing CEREMONY, krásne dievčatá predvádzali v hangári akrobaciu na kruhu, či lane, či...ani neviem na čo som sa mal pozerať. Jaj, nepozeral som, lebo som sa pre Pluča snažil vybaviť povolenie na štart so svojim Buddle Duddle u riadiaceho lietania. Riadiaci však nebol ten rozhodujúci element na ktorého sa trebalo obrátiť. Bol to majiteľ ktorý je stará škola a strašne zásadový človek a bez rádiového spojenia štart nepovolil, lebo po vystúpení dievčat nasledovala letecká ukážka. Medzitým už rozvoniaval bab gulyás na ktorom sme si všetci pochutili. Ja som si dal aj dupľu. Večer sme zakončili tradične, ohňostrojom aj vďaka Milanovej pomoci. Na chate sme sa pokúsili dopiť Šaniho zásoby piva, ale ako sa ráno ukázalo, sme slabý „ladiči pijan“. Aj keď Ivan s Martinom to v ten večer poňali naozaj ako výzvu a vydržali až nepríjemne dlho pre tých čo sme chceli spať.
V nedeľu sme prišli na letisko už pobalený. Najvhodnejšie doobedie na tréning čo sa týka počasia. Ale aj vlekanie za Gáborom bola celkom iná káva. Jaro už o 10:00 začínal druhý štart a ja som s uznaním sledoval ako to celé konečne dostal do rúk. Musím uznať, že má veľký cit pre lietanie a že pomerne v krátkom čase dosiahol vysokú úroveň. Marian si pri nevinne vyzerajúcom pristátí natiahol sval a tak už druhý krát neštaroval. Prvé štarty boli zo severnej strany letiska. Potom sa však vietor otočil a museli sme prenášať techniku na západný štart. Nasledovala skoro kolízia štartujúcej vlečny a pristávajúceho lietadla, ktoré sa vo vzduchu križovali a následná 30min. prestávka kým vlekárovy priniesli vysielačku. Takže kým sme sa dostali s Jarom do vzduchu, najlepšie počasie bolo fuč. Ja som sa v ten deň vypol v 400m, teda o 100 m skôr ako je dohodnutý vývoz. Gábor ma vtiahol do takého veľkého kŕdelu čajok, vário mi pípalo jak besné, tak si vravím je to tu, načo sa vlekať keď skôr budem hore takto. Bolo to tam, ale skoro to skončilo a keď sa Jaro vypol z aerovleku v 500m boli sme v rovnakej výške. Idiotsky som ignoroval znos a riadil sa prevládajúcim smerom vetra. Jaro to len preletel a tak sme to nechali tam a išli sa chytať na východný okraj letiska, tam kde ostatný. Bolo to ale hop, nebo trop, lebo zaberalo to až ďaleko bez možnosti návratu a teda opätovného štartu. S Jarom sme urobili rojnicu, ale keď mi zakričal do rádia „Edo mám“ už som nemal výšku k nemu doletieť a pristál som. Na moje prekvapenie sa vo vysielačke, na našej frekvencii ozval niekto po slovensky. Myslel som že Marián, ale ukázalo sa že to bol Milan, ktorý sa vracal s Martinom z pláže a zbadali nás vo vzduch. Tak po mňa prišiel za dedinu a odviezol ma na letisko. Ďakujem. Jaro mi potom cez rádio hlásil ako je na tom a keď pristál vydal som sa preňho. Uletel krásnych 44 km a bol som rád, že si konečne užil rovinyo ktorých stále tak básnim.

Na koniec musím konštatovať, že to bola super vydarená akcia, aj keď počasie nebolo úplne super. Partia perfektná, zážitkov plno. Dúfam že sa z toho stane tradícia a o rok sa stretneme zase.

Chlapi ďakujem.